Predseda SaS Richard Sulík tvrdí, že veľa poslancov, a najmä koaličných, za návrh nehlasovali len preto, že je od SaS.

Ako znie verš v jednej z básní Ivana Martina Jirousa, zvaného Magor: „Píseň se zpívá, má jeden takt, s ďáblem se nesmí zjednat pakt.“​

Slovenský parlament dnes bol svedkom ďalšieho prerazenia dna. Hlasovanie o zákone, ktorý by skutočne len homeopaticky zlepšil práva LGBTI+ ľudí na Slovensku dopadlo tak, ako sa dalo čakať.

Ľudí, ktorých cieľom je rozvrat spoločnosti, povzbudzuje atmosféra vytváraná politikmi, ktorých cieľom je to isté.

Na Zámockej ulici v Bratislave sa stala minulú stredu strašná vec, prvý teroristický akt, obrátený na sexuálne menšiny. Po tejto brutálnej plánovanej vražde sa okrem veľkej vlny solidarity zdvihlo aj mračno otáznikov a výkričníkov.

Po piatich obetiach cestného piráta vyzerá dvojnásobná vražda z nenávisti ako znamenie, že Bratislava sa mení na Chicago. Také dramatické to snáď nebude, hoci poprava dvoch nevinných ľudí je niečo neuveriteľné.

Nemôžem si pomôcť, ale náramne ma vyrušujú všeobecné múdrosti a banálne pravdy. Také tie frazeologizmy, floskuly a klišé, v rámci ktorých sa „história zvykne opakovať“, „šťastie praje pripraveným“, „všetko zlé je na niečo dobré“ a nevypláca sa „tancovať na tenkom ľade“.

S riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Petrom Gondom sme ostro odsúdili vraždu dvoch mladých ľudí LGBTI+ v bare Tepláreň. Viedla nás elementárna ľudská povinnosť.

Politické bitky sa stali skutočnými a strany bez parlamentnej šance odmietajú odstúpiť. Aj o tom bolo posledných sedem dní. Komentuje Juraj Petrovič.

50 rokov od prvého Exorcistu prichádza jeho reštart. O reštarte hovoríme aj v prípade kariéry Johnnyho Deppa, ktorý sa vracia — prekvapujúco vo francúzskej historickej kostýmovej dráme. Ďalší návrat predstavuje spätný pohľad do histórie na udalosti po invázii spriatelených vojsk v roku 1968 a na jedného tvrdohlavého politika.