„Ty ešte píšeš pohľadnice?“ začudovala sa kolegyňa z

Každé ráno sa za tmy budím na bubnovanie pod oknami na ulici. To dobrovoľník upozorňuje komunitu veriacich, aby sa stihli najesť ešte pred svitaním. Je ramadán, pôstny mesiac.

Finančná kríza udrela uplynulý týždeň naplno už aj v Európe a naši ekonómovia pokladajú za samozrejmosť, že dôsledky krízy zasiahnu aj Slovensko. Paradoxne sa však zdá, že z niektorých dosahov tejto krízy sa budeme celkom tešiť.

V roku 1973, keď získal spolu so svojím priateľom Nikom Tinbergenom a Karlom von Frischom Nobelovu cenu, vyšla Konradovi Lorenzovi aj jeho knižka Osem smrteľných hriechov civilizovaného ľudstva (Die acht Todsünden der zivilisierten Menschheit).

Do Írska som letel preto, lebo tam žije 0,8 percenta obyvateľov EÚ, ktorých sa ešte pýtajú na európske zmluvy. Po roku v Bruseli som mal pocit, že odteraz sa už EÚ nebude dlhý čas žiadny národ na niečo pýtať. O to viac som chcel zažiť druhé írske referendum o Lisabonskej zmluve.

V čase trnavskej iniciatívy boli celkom evidentné aj snahy spojiť návrat Jána Budaja do aktívnej politiky s dosadením Vladimíra Mečiara na čelo hnutia.

Pred pár dňami mi priateľka strčila na ulici do rúk ešte teplú knižku s pestrofarebnou obálkou i názvom: Pestrotiene a netopierci. „To napísal Asperger,“ povedala významne. Zahanbila som sa. Spisovateľa toho mena som nepoznala.

Na začiatku tomu takmer nikto neveril. Skupina so štyrmi ťažkými súpermi, slabé sebavedomie, ale najmä celkový stav slovenského futbalu nedávali ešte aj pred rokom veľkú nádej, že reprezentácia bude mať šancu hrať v Južnej Afrike. Na konci je priamy postup z prvého miesta.