Covid-19 priniesol popri všetkých strastiach aj benefit online učenia. Za posledné dva roky som ponúkol niekoľko večerných filozofických kurzov a nedávno som ponúkol kurz „Kritické myslenie nestačí“​, ktorý sa veľmi rýchlo vypredal.

Prišiel na psa mráz. Samozrejme, našim psom sa okrem dysplázie bedrových kĺbov (DBK) darí výborne, ale konečne sme si včera pozreli druhé a dlhé pokračovanie Avatara.

V nedeľu som išiel v rámci poobedného nordic walkingu po zelenej značke smerom na Vtáčnik. Musím sa priznať, že na prvé výškové kilometre by som chcel skôr krídla ako nohy.

O morálke sa dá hovoriť aj ako o našich usadených vzorcoch rozmýšľania o výbere medzi dobrým a zlým, zlým a horším alebo dobrým a lepším smerom k ideálnemu, k dokonalosti.

Koncom mája som sa v stĺpčeku zdôveril s príbehom o našom hrdom moriakovi Móricovi a jeho partnerke Dorke.

Tento týždeň som na našom podcaste uvažoval o filozofii lásky. Čo je to láska a ako sa jej chápanie časom (ne)menilo? Je to zaujímavý príbeh, prekvapivo veľmi konzervatívny.

Ako rozpoznať pravú vedu od pseudovedy? A dá sa podobný princíp aplikovať aj na rozlíšenie medzi dobre a zle fungujúcou spoločnosťou? Dnes sa zamyslíme nad dielom rakúsko-britského filozofa Karla Poppera, o ktorého myšlienkach falzifikácie a otvorenej spoločnosti ste už, verím, mnohí počuli.

Írsko-britská filozofka Iris Murdoch je vzácnou kombináciou: akademická filozofka aj úspešná autorka vyše dvadsiatich románov. Hoci odmietala, že píše filozofické romány, jej diela a ich postavy nútia čitateľa filozofovať spolu s nimi. Čo si myslela o dobre a zle?

V prírodných vedách sa hovorí o tzv. teórii všetkého. Existuje však niečo, čo sa dá analogicky nazvať teóriou všetkého – nie z dielne fyziky a kozmológie, ale filozofie. Je to tzv. teória transcendentálií – alebo prečo je celé bytie jedno, je súčasne dobré a rovnako pravdivé aj krásne.

Nedávno som mal vstup na konferencii o biologickej psychiatrii. Pokúsil som sa síce obhájiť svoju lokálnu existenciu slovami, že filozofia je od svojich prvočias starostlivosťou o dušu, spätne ale rozmýšľam, či som nemal prevažne empirickému zhromaždeniu skôr sprítomniť známe meme o doktorovi filozofie (A: Pán doktor, on umiera! B: Žil ale vôbec skutočne?).