„Začnite s vysťahovaním!“ bolo známe heslo, ktorým presne pred 80 rokmi začalo Slovenské národné povstanie. Povstanie v krajine, ktorá bola verným vazalom nacistického Nemecka, Slovensko katapultovalo medzi víťazné mocnosti. Aj dnes potrebujeme prúdy, ktoré nás vytrhnú z papule nacizmu. Tentoraz ruského.

Slovensko znovu raz ovládli hrubosť a primitivizmus, bol obnovený unesený štát a sami sa vyčleňujeme zo slobodného sveta. Ako možno takto definovanú dobu užitočne prežiť? Dá sa to vôbec?

Zaujíma vás, ako súdržnosť prispieva k vytvoreniu zdravej a prosperujúcej spoločnosti; kam sme sa vo vnímaní solidarity s núdznymi posunuli za 35 rokov; a aký vplyv majú rozvojové projekty či humanitárne iniciatívy našich občianskych organizácií na poskytovanie pomoci zraniteľným skupinám na Slovensku?

Kultúra je priestor slobody, pestrosti, tolerancie a kooperácie. Zhodujú sa na tom bývalí ministri kultúry, ktorí v spoločnom vyhlásení odmietajú filozofiu a „normalizačné snahy“ súčasného vedenia ministerstva.

Devätnásty ročník MFF Cinematik otvorí v slovenskej premiére novinka režisérky Ivety Grófovej s názvom Ema a smrtihlav. Výpravná dráma z čias arizácie a prenasledovania menšín počas vojnového slovenského štátu, je filmovou adaptáciou rovnomenného románu Petra Krištúfka. Aj tento film bude otvárať oči, tak ako to dokáže najkvalitnejšie umenie.

Moje leto je ideálne nato, aby som si zaspomínal na staré časy. Nebyť toho, že sa snažím každý týždeň splniť svoj sľub prispievať do .týždňa, asi by som nespomínal, lebo moja životná stratégia je ísť ďalej, dopredu.

Od 6. do 12. septembra sa v Bratislave prudko zvýši koncentrácia violončelistov, pretože na Vysokej škole múzických umení v Bratislave bude prebiehať tretí ročník významného a jedinečného umeleckého podujatia – Medzinárodná violončelová súťaž.

Vtipná príhoda o tom, ako aj tie najtriviálnejšie súčasti každodenného života môžu byť spochybnené irelevátmi a záchodovými investigatívcami.

Jeseň je na Slovensku jazzová. Nielen tým, že v októbri pravidelne bývajú džezáky, ale aj preto, lebo v jeseni sa tu konajú viaceré jazzové festivaly. Moja skúsenosť, nielen naša domáca, ale asi celosvetová, hovorí, že pri takomto podujatí je vždy najdôležitejší jeden človek. Pre jednoduchosť ho nazvime jazzovým fanatikom.

Peter Procházka (1952) je rocková hviezda, aj keď ho nikto nikdy nevidel stáť na pódiu s nástrojom (aspoň si myslím). Jeho inštrumentom je fotoaparát a bez jeho fotografií by sa veľmi veľa z našej kultúry, hlavne popkultúry, nezachovalo.