V poslednom čase je zjavne každý deň piatok trinásteho. Zažívame sériu historických udalostí, ktoré v nás oprávnene vyvolávajú úzkosť. Skorumpovaný štát vyvrcholený vraždou Jána a Martiny, po ktorej nasledovala pandémia covidu-19 a teraz vojna. Pri každej z týchto udalostí, keď sa zdalo, že vidíme svetlo na konci tunela, že snáď sa veci začnú hýbať k lepšiemu, tak prišla ďalšia udalosť, ktorá nám nedovolila spočinúť v príjemnej ľahkosti života.

Domov je tam, kde môžem prísť bez toho, aby som vysvetlil, prečo som prišiel. Výrok, ktorý s radosťou opakuje jeden dobrý známy.

Rozhovor medzi nedávno obráteným na kresťanstvo a jeho neveriacim priateľom: „Tak z teba sa stal kresťan?“ „Áno.“ „Potom iste o Kristovi niečo vieš. Povedz mi: V ktorej krajine sa narodil?“ „To neviem.“ „Koľko rokov mal, keď umrel?“ „To neviem.“ „Koľko kázní predniesol?“ „To neviem.“ „To vieš naozaj veľmi málo na niekoho, kto o sebe tvrdí, že sa stal kresťanom!“

„Základním fórem Laurela a Hardyho bylo podle mého to, že se každou zkouškou pokoušeli projít, jak nejlíp uměli. Nikdy nepřestali důveřivě smlouvat s osudem, a právě proto byli tak strašne pomilováníhodní a směšní.“​​ Kurt Vonnegut, Groteska

Emócie menia v človeku celkový pohľad na svet. Zamilovaný vidí mnohé úplne inak ako ten, komu nedávno zomrel blízky človek či prežil niečo iné smutné. Jeden má svet zaliaty jasným, hrejivým slnkom. Pre druhého je počasie chladné, ubíjajúce. Psychológovia sa zhodujú, že emócie sú dôležitou súčasťou poznania. Ak by sme stratu blízkeho človeka vnímali len kognitívne – čiže pred chvíľou tu bol a teraz tu už nie –, bol by zážitok straty nedokonalý. Priam patologický. Udalosť smrti by zostala nepochopená.

Posledné roky vo verejnom priestore mnohí politici i aktivisti zdôrazňovali, že to čo hovoria a robia je svedectvom evanjelia: Nešírili však ľudskú solidaritu, prijatie a porozumenie, šírili skôr odsúdenie tých čo sú iní než oni. Neprinášali povzbudenie pre spoluprácu na nových riešeniach pre ohrozený svet, prinášali skôr odsúdenie sveta. Koľkí dnes v mene boja za tradičné kresťanské hodnoty proti skazenému západu, vyjadrujú podporu Putinovej agresii? Kresťanstvo dávno nemalo takú zlú reputáciu ako má dnes. Ak hovoríme o kríze, musíme si povedať na rovinu, že v kríze je i kresťanstvo.

„Môj svet je interaktívny a multimediálny a prešpikovaný odkazmi. Než stihnem správu stráviť, ťahá ma to niekam ďalej, do ďalších nepreberných okien. A v nich je obsah tiež interaktívny a multimediálny a prešpikovaný odkazmi, a tiež ma volá klikať… až do úplnej zahltenosti. Už nestačím riešiť, čo je dobré a krásne a pravdivé – len sa nechávam informovať a baviť. Rýchlosť sa pustila do zápasu s hĺbkou a zvíťazila.“ Štěpán Smolen

„Každé neriešiteľné protirečenie, každý nenapraviteľný rozpor ťa núti rásť pre to, aby si ho obsiahol. Hrčami svojich koreňov naberáš beztvarú zem, jej kremene i humus, a staviaš tak céder na slávu Božiu. Iba ten chrámový stĺp došiel slávy, čo sa za dvadsať pokolení zrodil z opotrebovania – navzdory ľuďom. Aj ty sám ak chceš rásť, opotrebuj sa v rozporoch: Vedú k Bohu najkratšou cestou. Je to jediná cesta. Z toho vyplýva, že bolesťou rastieš, keď ju prijmeš.“ A. de Saint-Exupéry

„Byli přesvědčeni, že se před nimi hned dá na útěk a že ho pak budou moci prohlásit za zbabělce. Ale František věděl, že je proti útočníkům dovoleno se bránit, tasil proto kord, kterým byl tehdy každý student ozbrojen a velmi udatně se bránil, protože v Paříži se na otcovo přání cvičil i v šermu. Útočníci byli překvapeni a hned se začali vymlouval, že zaútočili omylem.“

Potrebujeme cvičiť vnútorný zrak, aby sme dokázali naraz uvidieť jedno i rôzne: Rôzne prejavy jedného a jedno vyjadrené v spojení rôznych prejavov. Čosi podobné sa deje, keď počúvame hudbu: je potrebné počuť všetky jednotlivé nástroje; ich melodické línie, rytmické štruktúry, no zároveň počuť i to jedno jediné – celok hudby: v ňom k nám prehovára Duch autora. Taký je Boží artefakt sveta – jedno jediné bytie manifestované v tisícorakých podobách.