Pastiersky list Katolícki biskupi zverejnili v prvú adventnú nedeľu pastiersky list, v ktorom kritizovali útoky na tradičnú rodinu. List vyvolal pomerne veľkú spoločenskú diskusiu. Podľa biskupov sa prostredníctvom gender ideológie a myšlienok rodovej rovnosti šíri kultúra smrti, ktorá ohrozuje dôstojnosť rodiny. Biskupi v liste kritizovali politikov, ktorí podľa nich týmto tendenciám nedostatočne čelia.

V apríli 2014 Donecká „ľudová republika“ a Luhanská „ľudová republika“ vyhlásili svoju nezávislosť a oznámili, že prestávajú byť podriadené ukrajinskej štátnej moci.

Je máj, je lásky čas, „hrdliččin zve ku lásce hlas.“ Noční vlci už zaliezli do nor, neboli to nevinní motorkári na výlete, ale Putinova kohorta, ktorá kolíkovala cestu pre vojenské konvoje. Komu sa nepáči slovo kohorta, nech sa ide pozrieť na Putinovu bustu rímskeho imperátora v dedinke neďaleko Petrohradu, ktorú tam nainštalovali miestni donskí kozáci. Keďže boli aj takí, čo nestrkali hlavu do piesku a spanilú jazdu neprečušali, museli sa tí piati motorkári na hraniciach strategicky rozptýliť, alebo pricestovať vlakom, požičať si u nás motorky aj motorkárov a spoľahnúť sa na Slavíne na logistiku ruského veľvyslanectva.

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Isaac Bashevis Singer, Michal Viewegh, Gary Shteyngart, Ernest Hemmingway, Mika Waltari, J. M. Coetzee alebo detektívky či knihy o histórii. To je niekoľko našich tipov na knihy k vode.

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

Po troch domácich zápasoch v KHL sme vyrazili na ihriská súperov. Bol to síce len dvojzápasový trip – do Minska a Čechova – ale bol to trip.

Minulú sezónu končil v Slovane ako kapitán tým, že preberal majstrovský pohár. V tejto sezóne sa k mužstvu pripojil tri týždne pred vstupom klubu do KHL. Ale ani týždeň pred začiatkom súťaže sa nevie, či podpíše celoročnú zmluvu. Miroslav Šatan.

Súd s moskovskými pankáčkami, výročie augustovej invázie do Československa, nie celkom zrozumiteľné zákutia ruskej domácej aj zahraničnej politiky – to zďaleka nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa oplatí čítať ruskú literatúru.