V Martine sa od roku 2005 vždy v júni, teda na konci divadelnej sezóny, koná festival slovenských divadiel Dotyky a spojenia. Tento rok vo mne zanechal zmiešané pocity.

Pod pokrievkou normalizačných sedemdesiatych rokov začalo na Slovensku čosi bublať. Objavili sa vzdelaní pesničkári, akísi poslovia dobrých správ o tom, že napriek bezhlavému, ale niekedy aj veľmi dobre cielenému dupaniu boľševika, túžby ľudí po informáciách, kultúrnom vzdore a tvorivosti nezomreli.

Domácich klasikov príliš nečítame. Hádam iba na stredných školách. Výnimkou nie je ani Hviezdoslav. Bude sa na neho chodiť aspoň do divadla?

Aký bol rok 2009 v kultúre na Slovensku? Odpoveď veľmi závisí od toho, komu položíte otázku. Keďže celý rok píšeme o kultúre my redaktori a spolupracovníci .týždňa, na najväčšie radosti a sklamania, ktoré im tento rok priniesol, sme sa opýtali ľudí, ktorí do .týždňa bežne nepíšu, no napriek tomu sú nám – názorovo aj ľudsky – blízki.

Sezóna v Slovenskom národnom divadle vyvrcholila dramatizáciou Anny Kareninovej. Tolstého román má 800 strán, Polákova inscenácia má 25 obrazov a trvá 4 hodiny...

Keď sa v apríli 2007 sťahovalo Slovenské národné divadlo do novej budovy na brehu Dunaja, zásadnou otázkou bolo, či si na novostavbu uprostred staveniska zvyknú diváci a či sa v nej budú vedieť „usadiť“ umelci.

Zuzana Fialová, Táňa Pauhofová a