Mnohí ho považujú za francúzske národné jedlo, no nik vám to oficiálne nepotvrdí. Má však na to všetky predpoklady. Obsahuje dve kľúčové ingrediencie, na ktoré sú Francúzi mimoriadne hrdí: kohúta a víno. Legendárny coq au vin, čiže kohút na víne.

Kto by ho nepoznal? Okrúhly koláč s tenkým alebo trošku hrubším cestom a na ňom poukladané všelijaké dobroty. Sedem až desať minút v peci a najrozšírenejší fastfood vám vonia rovno pod nosom.

Pre toho, kto smúti za grilovacou sezónou a straší svojich blízkych, že v grilovaní bude napriek počasiu pokračovať aj na zazimovanej terase, máme dobrú správu. Existuje nástroj, ktorý ho pri tom dokáže poriadne zahriať: je ním flambadou (čítame flambadú).

Čiernohnedé nevábne kúsky. Polihujú si na podnose a nenápadne vyčkávajú na svoju obeť. Kto ich pozná, siaha rovno po nich. Dobre vie, že ho čaká šialená jazda na chrbte trstinového cukru a horkej čokolády. Všade ich poznajú ako brownies.

Každý ju už raz jedol či zazrel v obchode. Možno nevedel presne, o čo ide, no ak sa nejaké jedlo označilo ako ázijské, bolo grilované, lesklé a chutilo trošku medovo či karamelovo, môžeme sa staviť, že to bolo práve vďaka omáčke teriyaki.

Možno ste ho už niekde videli. Vyzerá ako rybie ikry, no je machovo zelenkavé a nesmierne ligotavé. Iným zas pripomína quinou, no táto japonská rastlinná pochutina na rozdiel od nej v ústach lahodne praská. Najnovší objav vysokej kuchyne – tonburi.

Vyzerá ako ručne maľované. Je to mäso, no klame telom. Býva zázračne popretkávané bielym žilkovaním ako nejaký vzácny orientálny mramor. Plátok mäsa je na dotyk nezvyčajne krehký a poriadne schladený. Pri dotyku rukou sa totiž začne jemne rozpúšťať. Wagyu.

Je nenápadné a všetci ho berú ako samozrejmosť. No na to, aby mohlo vzniknúť, bolo potrebné mať nápad, víziu, ba aj odhodlanie. Dnes dokonca existuje v instantnej, práškovej podobe a je súčasťou rôznych národných jedál. Milované aj nenávidené pyré.

Igor Matovič sa pri oznámení kandidatúry za prezidenta prirovnal k bobkovému listu. Tak vám pripomíname, čo je naozaj bobkový list.

Čupia v tom hlbokom tanieri, biele a nadýchané, ako také mľandravé, čerstvo vyliahnuté operence. Pod nimi mláčka, jemná omáčka podľa nášho priania, ktorá vonia široko-ďaleko. Nedá sa im odolať. Ak sú správne pripravené, chutia ako nebeské oblaky. Gnocchi (čítame ňoky).