Na Pražskom hrade to tak vyzerá vždy. Aspoň odkedy tu vládne Václav Klas. Vždy som si hovoril, že ľuďom môže byť fuk, aké dobré alebo mizerné podmienky majú na prácu novinári, že je to vec, ktorá zaujíma zase iba novinárov, ale ono to nie je tak úplne pravda. V prípade, ako je návšteva ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva v Prahe, totiž to, v akých podmienkach novinári, aj tí cudzí, musia pracovať, do značnej miery ovplyvňuje ich pohľad na danú krajinu, v ktorej väčšinou oveľa viac ako tlačovú konferenciu nezažijú.

V tento deň mávam zvláštny pocit. Na jedne strane som veľmi rád, že je to štátny sviatok, na druhej viem, že všetko spomínanie bude len odvarom zázraku z roku 1989. A hlavne: čo s tým sentimentom?

Vlastne som sa potešil, keď mi moja známa povedala: „Bývalý premiér Topolánek súhlasil, že poskytne rozhovor, ale jediný český novinár, ktorému dôveruje, ste vy.“ Mirek Topolánek po tom, čo prestal byť premiérom, veľa rozhovorov nedáva. Má na to mnoho dôvodov, od všeobecnej naštvanosti na novinárov, ktorí sliedili v jeho rodinnom živote cez znechutenie politikou až po podozrenie z korupčných káuz, ktorých sa za obdobie jeho vlády vynára určite viac, než je mu príjemné.

Rozhovor o Václavovi Havlovi s jeho bývalým kancelárom a súčasným českým ministrom zahraničných vecí Karlom Schwarzenbergom.

Václav Havel má 5. októbra 75 rokov. Oslovili sme preto viacero ľudí, aby napísali svoj pohľad na českého dramatika, ktorý prerástol hranice svojej krajiny. A sme radi, že texty sprevádzajú exkluzívne fotografie Tomkiho Němca a Bohdana Holomíčka.

Dobre si pamätám ten deň, keď som ho prvý raz osobne stretol. Bolo to v apríli 1978 pri zakladaní Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Bol som celý rozochvený, keď mi pri zoznamovaní podával ruku.

Aj oni majú na titulke celebrity, no napriek tomu nejde o klasický bulvár. V týždenníku Plus 7 dní si môže každý nájsť svoje: úradník, upratovačka aj milovník histórie. A funguje to dokonale.

Frapé, uzo, štrajky, neprimerané príjmy, nezodpovedný život na dlh. Stereotypný pohľad na Grékov nie je príliš lichotivý. Vieme pomerne presne, aké reakcie vyvoláva najproblematickejší člen eurozóny vo zvyšku Európy. Čo si však o svojej krajine v bankrote myslia samotní Gréci?