A tak pekne sa ten deň začal. Cestou na štadión sme stretli skupinu Slovákov v českých dresoch, skandujúcich "Slovenskóó, Slovenskóó, heja, heja, Československo".
Práve som sa vrátil z Košíc. Výlet trval 20 hodín, z toho 10 sme s Danom a Gešom strávili vo vlaku. Zvyšok v tej dzivokej metropole "blízkeho východu". Výborné to bolo!
Slovenská televízia je po štvorročnom amatérskom vedení opäť na kolenách. Finančne aj programovo. A nepomôže jej ani Kriminálka Staré mesto ani Naj Kniha ani Eurosongy.
V mestskom drôtovom rozhlase to zapraskalo a ozval sa smútočný pochod. Zaraz bolo zrejmé, že hlásateľ ide oznámiť smrť niekoho z obyvateliek či obyvateľov nášho ani nie sedemtisícového mestečka.
Je to dosť neuveriteľný príbeh. Ján Rozner, človek širšej verejnosti takmer neznámy, zomrel pred štyrmi rokmi - odvtedy vyšli z jeho pozostalosti dve knihy a obe sú skvelé.
Pýta sa ma môj syn pri štedrovečernom stole, či som ako decko tiež jedávala vianočné oblátky. Po krátkej úvahe odhadnem, že áno, ale trochu iné. „Na tých kupovaných nebol kríž, vieš?“ pokúšam sa vysvetliť rozdiel.
Jednotky regulárnej ruskej armády v mnohom predurčili úspechy separatistov na východe Ukrajiny. No nezanedbateľnú úlohu v ozbrojených silách Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky zohrali aj posily z radov takzvaných „dobrovoľníkov“, ktorí neustále prichádzali z Ruska do pásma ozbrojeného konfliktu.
