Je to naozaj neuveriteľné, ale ešte pred niekoľkými týždňami som doma na Slovensku pozýval zopár svojich priateľov do Pakistanu. Odporúčal som im, aby navštívili najmä hornatý sever krajiny, ktorý sme doteraz my, čo tu žijeme už niekoľko rokov, považovali stále za oblasť bezpečia.

Dvadsiateho piateho mája si určite nenechám ujsť Depeche Mode na štadióne Pasienky v Bratislave. Videl som ich dvakrát, vždy na bývalom štadióne Interu a bol to rozdielny zážitok. Prvýkrát boli fantastickí, koncertu prialo aj počasie a trojica hudobníkov vtedy vydala veľmi dobrý comebackový album Playing The Angel, z ktorého odohrali viacero vecí. Tie zneli naživo ešte lepšie ako na platni. Možno to bolo aj tým, že tu DM boli vôbec prvýkrát. Kapela sa vrátila na Slovensko o pár rokov neskôr v rámci albumu Sound Of The Universe.

Fínska jeseň, najfarebnejšie ročné obdobie, sa nazýva „ruska“. Vonia po jablkách, je šuchotavá ako opadané lístie, krehká ako slimačie ulity na mokrých chodníkoch. Studené noci, sychravé rána, slnečné popoludnia, hra farieb a svetla. Zo žltého napadaného lístia vytŕčajú vyschnuté dubáky. Tu ich volajú „chutné hríby“. Podľa toho, na akom podklade rastú, dostávajú ešte prívlastok hríb sosnový, smrekový, brezový. Duby tu nerastú, takže o dubákoch Fíni nechyrujú.

Za 22 rokov, čo sledujem politiku, som videl mnoho rozchodov, ktoré zaboleli. Ten posledný, ktorý sa udial v SaS, patrí k tým smutnejším.

Polícia vyšetrovala škandalózne prevody pozemkov vo Veľ kom Slavkove viac ako päť rokov. Reštituentku Hildegardu Schulzovú ani jej vnuka Waltera Wiesnera, ktorí vedia o pozadí celého kšeftu, však dodnes nevypočula. Vyšetrovatelia totiž netušili, že dnes 96-ročná žena žije vo Švajčiarsku.

Kauza sa nekončí. V januári ktosi Sergejovi Filinovi, umeleckému riaditeľovi Štátneho baletu Veľkého divadla v Moskve, cestou z predstavenia oblial tvár aj oči kyselinou. Polícia neskôr obvinila sólistu divadla Dimitričenka. A spolupracovníci divadla teraz spochybňujú jeho vinu.

Pred 330 rokmi sa v Terchovej narodil Juraj Jánošík. Zbojník, ktorý sa časom stal symbolom našej krajiny, národným hrdinom. Udialo sa tak až po jeho smrti. Pripomeňme si, ako sa odohrala.

Je štvrtý marec, vyše 35 °C a každý chládok je spása pred páliacim slnkom. Celá Keňa žije prezidentskými voľbami, a tak aj ja ostávam doma. V slovenských médiách a na sociálnych sieťach čítam sťažnosti na deravé cesty, a hoci nechcem zľahčovať, smejem sa. Každý, kto bol v rozvojovej krajine, vie, že môže byť aj horšie.

Karla Schwarzenberga by som za prezidenta volila všetkými desiatimi, hlavou aj srdcom. Je to výnimočný človek, ušľachtilý, súcitný, akčný. Nie je konformista. Jeho talent spočíva aj v tom, že má čuch na ľudí, obklopuje sa tými, ktorým verí a jeho zdroje sú dôveryhodné a rýchle. Svoj pobyt na tejto zemi pochopil ako verejnú službu a podľa toho sa správa. To, že postúpil do druhého kola prezidentských volieb, je zázrak a zázrakom ostane, aj keby Zeman svojou perfídnou hrou o Benešove dekréty zmobilizoval k urnám všetku luzu.

Nedá sa mi inak, len o tom písať, i keď je to ťažké.. Ako opísať pocity, omráčenie z nádhery, keď som si pustil najnovšiu Mikiho nahrávku? Keď hľadám, v čom to je, čo je to, čo ma zložilo a zároveň prebralo, vlialo mi energiu a radosť a rozkoš.. A úctu, pokoru a pochopenie...