Nedá sa pri tom pomýliť. Ak potrebujeme vziať zo slnečného Talianska nejaký suvenír, ktorý poteší naozaj každého – aj toho, čo neholduje olivovému oleju alebo ťažkému chianti – je tento likér najlepšou voľbou. Dôvod? Je stelesnením talianskeho leta: limoncello (čítame limončelo).

Vo Florencii je tento druh rozkoše povinnosťou. Prechádzate sa hádam najkrajším mestom na svete a odvšadiaľ na vás dýcha nezlomný duch človečenstva. Dokonca aj z tanierov v reštauráciách. Pred vysmiatymi tvárami tam totiž pravidelne pristáva odvážne veľký steak: bistecca alla Fiorentina.

Prechádzate sa prehriatym večerným mestom, odvšadiaľ na vás pokrikuje taliančina a frivolný smiech. Z reštaurácií vanú vône a lákajú sadnúť si, objednať víno a čakať na zázrak. Ten aj vždy príde. Najčastejšie v podobe spaghetti alle vongole.

Je smradľavejší ako kórejská hongeohoe a dokonca aj ako šialená japonská kusaja. V jeho pojedaní sa vedú súťaže, či lepšie povedané stávky. Švédi majú preň aj špeciálny sviatok, keď sa slávnostne otvára každoročná várka. Nakladaný švédsky sleď surströmming.

O mnohých známych osobnostiach vieme, že boli mimoriadni gurmáni a často stoja za vznikom rôznych nových jedál. Medzi ne sa občas snaží niekto prepašovať aj takých, ktorí si to až tak nezaslúžia, veriac, že ich to poľudští. Napríklad Napoleona.

Máme ho na stole častejšie, ako by sme si mohli myslieť. Pri každej návšteve, večernom maškrtení či na výlete nás sprevádza ako malý snack v podobe tyčiniek. Chrumkavých a obsypaných soľou. Kto by si pomyslel, že ich predchodcom je obyčajný praclík?

Malý učupený bochníček v plastovom obale. Po vykotúľaní, či presnejšie vyklopení, sa jemne chveje. Možno nedočkavosťou, kým sa do neho nezaborí nôž alebo dezertná lyžička, aby ho preniesla na chlieb či k ústam. Syr s nepopierateľne afektovaným názvom: žervé.

Druhý apríl je v USA Národný deň arašidového masla. Naozaj! Tak si ho pripomeňme článkom Jozefa Kolejáka.

V týchto dňoch pri príležitosti 80. výročia úmrtia autorky vychádza nové vydanie knihy, ktorá pre našu gastronomickú kultúru znamená približne toľko, čo pre tú českú Domácí kuchařka od Rettigovej. Ak nie viac. Nová kuchárska kniha od Terézie Vansovej.

Pri potulkách Španielskom, Portugalskom či Južnou Amerikou natrafíme zvyčajne ráno na čosi, čo z diaľky pripomína pokrkvané párky a zblízka pečivo. Vytŕča z tanierikov či dokonca papierových vreciek a ľudia ho konzumujú s neskrývanou vášňou. Churros (čítame čuros).