Napádajú náhodné obete. Dobijú ich, dobodajú nožmi a

Ak žijete vo Francúzsku, určite ste už počuli francúzskeho politika zdôrazňovať potrebu brániť „la spécificité française“. Táto „francúzska cesta“ je však cesta do slepej uličky.

Radi provokujú. Chcú použiť demokraciu na jej zničenie. Skúšajú jej limity. Každý 14. marec opakovane znamená mediálne defilé korektnosti, ktorá si nevie rady so sofistikovaným neonacizmom.

O pár mesiacov sa začnú Letné olympijské hry 2008. Medzinárodný olympijský výbor rozhodol, že sa budú konať v Pekingu, teda v krajine, ktorá stále hrubo porušuje ľudské práva svojich občanov, a stojí aj za krvavým vraždením v Darfúre. Nie je preto namieste bojkot čínskej olympiády?

Spomínate si na ten vtip z čias socializmu – na otázku „Ako sa máte?“ bola správna odpoveď: „Horšie ako včera, lepšie ako zajtra.“ Pokojne možno povedať, že to platí aj o súčasnom zdravotníctve – to bolo v roku 2007 v lepšom stave ako bude tento rok a tohtoročné bude lepšie ako budúcoročné.

Pripadá mi absurdné domnievať sa, že niektorý národný olympijský výbor alebo niektorý popredný športovec by chcel bojkotovať olympijské hry v Pekingu. Veď pre športovcov je olympiáda vrcholom ich štvorročného snaženia.

S charitou a s pomáhaním blížnemu má väčšina ľudí skôr či neskôr pocit, že na to nestačia. Najmä ak ide o také rozsiahle problémy, ako sú tie, ktoré sa týkajú rozvojových krajín.

Každý človek má vraj svojho anjela. Ak je to pravda, potom asi žijeme vo svete plnom anjelov. Čo o nich vlastne vieme?

Pred štyrmi týždňami padla v Bratislave jedna stará kotolňa. Tým, že ju investor zbúral, vraj zabránil katastrofe. Podľa niektorých tým však k inej katastrofe prispel. Developer situáciu určite ustojí. Otázka je, či ju prežije aj priemyselná architektúra.