Tento týždeň bude parlament voliť nového šéfa Ústavu pamäti národa (ÚPN). Smer aj opozícia pritom navrhli kandidátov, ktorým ťažko niečo vyčítať: Juraj Kalina aj František Mikloško sú slušní ľudia, akceptovaní odborníkmi aj politickými elitami v krajine.

Príslovia môžu niekedy zavádzať. Napríklad staré ruské príslovie, ktoré hovorí, že „keď hovoria zbrane, múzy mlčia“. Dejiny zjavne dokazujú opak.

V deň výročia smolenskej tragédie, 11. novembra, stoja oproti sebe dva národy. Pre jedných to bude deň, ktorý im pripomína, že nezávislosť bola obmedzená. Že dnešná vláda svieti iba odrazeným svetlom, slabým a rozptýleným, že je tvorom chorľavým. Podľa nich smrť prezidenta a 95 ďalších osôb, neschopnosť pri vyšetrovaní, zmeny komisie a celková zmätenosť sú dôkazom ľahkovážnosti, pohŕdania a odmietnutia takej hodnoty, akou je nezávislosť štátu. Môže za to väčšina politických elít, od premiéra cez vládu po prokuratúru.

Kto by nechcel vedieť, kde sa práve nachádza. Nemyslím ani tak v akej životnej fáze, ale skôr poznať svoje miesto na Zemi, teda na mape, svoje zemepisné súradnice. Iná vec je, či si prajeme, aby o našej polohe vedel aj niekto iný. To sa nám, majiteľom mobilov, môže ľahko stať.

Republikán, ktorý nie je biely ako ľalia, nepochádza z bohatých pomerov, hovorí ľudovo a ľud mu rozumie. Marco Rubio. Alias možno posledná šanca americkej Republikánskej strany neupadnúť do zabudnutia.

„Neříkala sem to?“ prohlásila radostně moje kadeřnice, majitelka salónu a klausovka, „vyhraje Zeman. Už je to jasný.” „Vy by ste volila levičáka?” namítl jsem. „Vy politologisti taky houbelec něčemu rozumíte,” namítla teď ona. „Dyk vlád s Klausem a nekrad. Slušnej, rovnej chlap. Na zkorumpovanou politiku svý partaje se raděj vybod a sám znechuceně odešel a moh´se držet lizu. Nic si nenakrad. A pan prezident ho doporučil!”

Slovenská spoločnosť sa v uplynulých rokoch prudko zmenila. Demograficky, kultúrne, nábožensky aj politicky. Lepšie povedané, kultúrne a spoločenské zmeny majú svoje politické dôsledky. V Bratislave, ktorá bola kedysi hlavnou baštou pravice (čo bol na európske pomery pomerne zriedkavý jav), vyhral posledné voľby ľavicový Smer. Primátorom mesta je ľavičiar Milan Ftáčnik. Mesto si žiada čoraz liberálnejšiu pravicu a predstava, že by primátorom hlavného mesta mohol byť tradičný katolík z KDH, je už zrejme takmer nereálna. Znamená to dve veci: buď sa pravica prispôsobí liberálnej Bratislave, alebo sa jej ako svojej doterajšej bašty vzdá a pôjde za konzervatívnejšími voličmi. Niečo podobné sa v minulosti udialo v Spojených štátoch amerických.

Rezignácia pápeža je historická udalosť, ktorá sa udeje raz za tisícročie. Ale zaujímavá je najmä tým, že dnes ešte nevieme, aké bude mať hodnotové znamienko.

Ako vtesnať Sydney do tristo slov? To môže človeku zabrať viac času ako let z Viedne na letisko Kingsford Smith International. Dlhý let do Austrálie, na spodnú časť zemegule, vás vôbec nepripraví na ten prvý pocit, keď vkročíte do slnkom zaliateho Sydney. Ani na neznámu vôňu, na neskutočne modrú oblohu a na veselé tváre ľudí, čakajúcich na „belochov“ z Európy.

Je čas vianočného odzdobovania. Demaskujeme vianočné stromčeky. Výrazne sa pamätám na jedno takéto odzdobovanie. V kostole sme mali veľa stromčekov, ktoré bolo treba odzdobiť od vianočných gúľ. Keď som ich ukladal do krabice, myslel som na to, aký strašlivý pocitový rozdiel je medzi zdobením a odzdobovaním. Ozdoby som navyše do krabíc odkladal nevšímavo, mali to totiž byť moje posledné Vianoce v Bratislave. Nedával som pozor ani len na to, či sa nitky zahrčkajú alebo nie, veď čože, budúce zdobenie tu už nebudem. Ale uvedomil som si, že guľa je udivujúca. Dokonalý tvar.