Dvadsať rokov trvala prvá Československá republika a navždy zmenila naše dejiny. Slovenská republika a zodpovednosť za vlastný štát nás mení ešte viac.

Je to už taký zvyk. Po poľských voľbách, prezidentských alebo parlamentných, mierim do sivého hotela na Pilsudského námestí. Tam má už tradične štáb Právo a spravodlivosť kedysi bratov Kaczynských, dnes už len Jaroslawa Kaczynského. Pretože posledné tri voľby Právo a spravodlivosť prehralo, nebýva tu veľmi veselo ani veľmi plno. Čo je oproti povolebným akciám štátostrany Občianska platforma výhoda, pretože tam býva, naopak, plno až príliš a s povolením účasti narobia formalít, až to nie je pekné. V hoteli Metropol je všetko jednoduché a sú tu aj zážitky.

Na každom domácom zápase má vypredané. V Bratislave aj v širokom okolí vládne už niekoľko týždňov hokejová eufória, ktorá pripomína zlaté časy slovenskej reprezentácie. Ako je možné, že na nenávidený Slovan sa dnes chodia baviť fanúšikovia z celej krajiny?

Maďarské pohromy maďarsko prežilo ťažké dni. Mrazivé počasie spojené s hustým snežením a silným vetrom spôsobilo výpadky elektrickej energie, nehody a smrť najmenej jedného človeka. Vyše sto ľudí utrpelo zranenia, súvisiace s vyčíňaním zimy.

Košice bez pochýb svojimi dejinami, umením či architektúrou patria medzi európske kultúrne mestá. Dôkazom je napríklad košická moderna. O tom, ako sa z uhorského mesta stalo jedno z hlavných sídel slovenskej kultúry napísal Tomáš Štrauss knihu Moje Košice. Uverejňujeme jej úryvok.

Slovenskému turistovi už nestačí vylihovať pri mori, lyžovať do úmoru na horách či kochať sa hromadnou exotikou. Chce multimediálny zážitok, oddýchnuť si, zašportovať, niečo sa naučiť, dobre sa najesť, nakúpiť. Trendom sú krátkodobé výlety do blízkeho zahraničia, ktoré to všetko spájajú.

Nedávno sme spomínali na Lászlóa Sziklaya. Bolo to na na Rákociho ulici č. 15, v budapeštianskom Jozefove, kde sú slovenské tradície najsilnejšie. Pred sto rokmi, hoci nie práve v novembri, sa narodil významný literárny historik a zakladateľ maďarskej slovakistiky. Myslím na neho s vďakou žiaka, ale aj s istými výčitkami svedomia, lebo sme na neho akosi pozabudli. Rovnako Maďari aj Slováci. Je sympatické, že túto spomienkovú slávnosť iniciovali jeho bývalí slovenskí žiaci v Maďarsku. Svojho času, pred potopou, roku 1949 bol László Sziklay zakladateľom slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti.

Aktuálny ročník Bratislavských hudobných slávností priniesol do hlavného mesta renomované európske orchestre. Výkony a dramaturgia koncertov však nie vždy zodpovedali aure, ktorá ich sprevádzala.