V marci 2014 spustili proruskí separatisti na východe Ukrajiny boj o autonómiu. Ukrajinský minister vnútra 9. apríla vyhlásil, že do 48 hodín bude boj potlačený dohodou alebo silou. O 20 dní neskôr separatisti obsadili aj druhý región a dodnes kontrolujú veľkú časť Donbasu.

Nepredvídané ťažkosti s demokratickou transformáciou a s ňou spojenými reformami sú neustále sa vracajúcou témou. Neboli sme jej ušetrení ani na chvíľu počas tridsaťdva rokov od konca komunistického režimu. A dnes na ňu narážame v najrôznejších súvislostiach našej vnútornej politiky aj zahraničného diania, ktoré nás priamo či nepriamo zasahuje.

Tetiana Palamarčuk je pekná mladá žena z Ukrajiny. Z Kyjeva odišla na Slovensko so svojou mamou a synom Matvejom, ktorý má rok a osem mesiacov.

Na začiatku apríla vstúpila ukrajinská armáda na severozápadné predmestia Kyjeva (Buča, Irpen, Gostomel), ktoré boli obsadené ruskými vojskami už viac ako mesiac. To, čo tam ukrajinská armáda uvidela, spôsobilo, že dokonca aj vojnou zocelení muži sa triasli.

Nie je to tak dávno, čo zo Slavína zmizlo lešenie, ktoré niekoľko mesiacov používali stavbári. Používali ho na to, aby mohli zrekonštruovať pylón, na ktorom stojí monumentálna socha vojaka Červenej armády.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) o tom informoval na sociálnej sieti.

Časť súčasnej vládnej garnitúry vyhlásila všetkému súkromnému džihád a neštíti sa šíriť mýty o tom, že štát je dobrý vlastník a neštátne zariadenia či ambulancie sú tí zlí. VšZP, teda notoricky stratová poisťovňa by sa mala biť za svojich pacientov a tlačiť na to aby sa dofinancoval celý sektor. Namiesto toho len mlčí a nebojuje za vlastných pacientov.

V rámci prvej zelenej výzvy slovenského Plánu obnovy a odolnosti je na projekty v národných parkoch Muránska planina a Poloniny vyčlenených dohromady 19 miliónov eur. V Muráni, okres Revúca o tom informoval premiér Eduard Heger s ministrom životného prostredia Jánom Budajom (obaja OĽANO) s tým, že zdroje podporia projekty súvisiace s rozvojom tzv. mäkkého turizmu, aktivity v oblasti prírode blízkeho obhospodarovania lesa a zachovávanie kultúrnych hodnôt krajiny.

Vysokoškolské učebne prerobil po vypuknutí vojny na nocľahárne, voľnočasové centrá a bezplatný „obchodík“ pre ľudí na úteku. Koordinuje jeden z najväčších bratislavských hotspotov humanitárnej pomoci zriadenom na bratislavskej vysokej škole. Ako ho život v detskom domove ovplyvnil pri ochote pomáhať, prečo nechce byť Lucia Hegerová ako dobrovoľníčka zviditeľnená, a ktorú pomoc už ukrajinskí utečenci nepotrebujú?

Niektorí ho máme doma, iní ho stretávajú len ako pikantné dochucovadlo, ktoré nájdu na reštauračných stoloch pri klasickom korení, soli, olivovom oleji a vínnom octe. Podobá sa na našu štipľavú papriku, no nie je to ona. Kajenské korenie.