Trh v juhovýchodnej Ázii. Na rozložených zelených listoch sa nachádzajú rôzne ovocia, od ktorých našincovi prechádza zrak. Najviac však pozornosť púta to, ktoré sa na nič dosiaľ videné nepodobá. Obrovská karmínová hruška, ktorá pripomína hlavu draka – pithaya.

Najedli sme sa, naokolo samá krása a vrúcnosť. Každých pätnásť minút nám pristane ruka majiteľa na pleci, aby sa ubezpečil, či nám chutilo. Zrazu sa pred nami zjaví pohár s jantárovo zafarbeným vínom. A pri ňom na špeciálnom tanieri učupené cantuccini.

Všetci to poznáme. V rukách kornútok, celý obtečený farebnou lepkavou tekutinou. Nad kornútkom vysmiate štrbavé detské ústa. Váš potomok s hrdosťou ukazuje na obrovskú jahodovú alebo rovno čokoládovú škvrnu na novom tričku. Keby tak existovala zmrzlina, čo sa netopí!

Každý turista, ktorý navštívil hlavné mesto kedysi slávnej monarchie a dnes vraj najpríjemnejšie mesto na svete, ju ochutnal. Keď nie v rovnomennom hoteli, tak aspoň na letisku. Je tmavá, s čokoládovou pečaťou a povesťou šperku zaniknutého impéria. Sacherova torta.

Všetci si to z detstva pamätáme: sedíme na stoličke a očami hypnotizujeme pohár. Nemáme ho radi. Je plný prevareného mlieka s kožou na povrchu. Strasie nás. Kto by vtedy tušil, že z tej kože sa vyrába taká delikatesa? Kajmak.

Sedí ráno pri stole, s hrôzou pozerá na permanentku. Potom jej oko padne na tašku s vecami na cvičenie, ktorým nepovie inak ako „telesná“, aj keď pri tom slove chytá jej tréner vždy neutíšiteľný záchvat smiechu. Vzdychne si, nikam nejde: „Radšej si zalejem pu-er.“