Hymny majú zaujímavý život. Dá sa na nich pekne vidieť, čo dokážu detaily. Texty sú väčšinou tie šťastnejšie, aj keď, aj tu sa vie udiať všeličo. Neviem, čo by Janko Matúška povedal na maličkú zmenu, keď sa v tej našej zmenilo v prvej slohe „sa“ na „ich“. Týmto sa totiž zmysel druhej slohy úplne pootočil. Chceme zastaviť niečo, čo nás má prebrať. Áno, tvrdý spánok je úžasný, sám by som chcel byť často medveďom v zime, ale neviem, neviem, či to tak Janko myslel. S hudbou je to ešte zapeklitejšie.

V kríze vidí pôrodné bolesti rodiacej sa novej ekonomickej paradigmy. Podnikateľov, ktorí vedia profitovať len zo zákulisných politických machinácií, nazýva vekslákmi. A tvrdí, že v minulosti došlo k pretrhnutiu kontinuity elít. Český podnikateľ Luděk Pfeifer.

Bez nich si už leto hádam ani nevieme predstaviť. Bucľaté sa na nás pozerajú na trhu z pultu a keď tieto rajské loptičky ovoniame, okamžite pocítime silu slnka, ktoré ich zafarbilo dočervena.

Slovenská debata o druhom pilieri sa podobá tej nedávnej maďarskej o prezidentskom kandidátovi. Na meno nástupcu Schmitta si tam zatipoval každý. Celý čas mlčal iba majiteľ posledného slova.

Močiť a vyrábať z toho vlákna sa môže (močila konope, močila; žaba jej do čižmy skočila), sušiť a fajčiť sa to nesmie. Teda, nesmie ako nesmie. V Holandsku sa to môže aj fajčiť (I’d like to hulit, hulit; van Basten, Rijkaard, Gullit), ale u nás nie.

Udiať by sa to mohlo takto: na nejakom utajenom mieste, možno dokonca aj v konšpiračnom byte (napríklad na Vazovovej ulici) sa stretli zástupcovia JOJ, Markízy a Fun Rádia. Spolu prebrali politickú situáciu, ponadávali na tých, čo tu doteraz vládli a dospeli k tomu, že s doteraz vládnucimi stranami to vedie od desiatich k piatim. Chce to celkom novú krv. „Podporíme Matoviča?“ opýtal sa možno zástupca Fun Rádia. „To je taká neriadená strela a okolo neho všelijakí vedci. Kto už bude voliť kockaté hlavy?“ oponuje asi človek z Markízy.

Varšava, najlacnejšie veľkomesto sveta. Ešte pred niekoľkými rokmi by som sa z toho smial, ušetriť tu niečo z nie veľmi veľkých diét bolo, ak sa človek nestravoval ako „paštikár“, takmer nemožné. Varšava mala veľa vecí, ktoré sa podobali na Moskvu, Kyjev. Slušné byty tu boli neuveriteľne predražené, rovnako ako kancelárie, panoval tu navyše taký čudný východný nevkus, ešte o niečo hroznejší ako naše stredoeurópske podnikateľské baroko.

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik ponúkol lekárom k 1. januáru 2012 plošné zvýšenie miezd o 200 eur mesačne a od 1. októbra 2012 o ďalších 100 eur mesačne. Má sa tak udiať príkazom ministra riaditeľom štátnych nemocníc.

V nedeľu uplynulo 70 rokov od začiatku deportácií Židov zo Slovenska počas vojnového štátu. Ak by sme v novodobých slovenských dejinách mali hľadať najhorší moment, nemali by židovské deportácie konkurenciu; ich rozsah, aktívna podpora vtedajšej politickej elity národa, ale aj tichý súhlas alebo prinajmenšom mlčanie väčšiny z nich robia morálne dno, ku ktorému sa treba vracať, pripomínať si ho, činiť pokánie.

Cameronovo „nie“ dohode, ktorá vznikla na poslednom summite, bolo oprávnené, bez ohľadu na podráždenosť, ktorú vyvolalo medzi jeho európskymi kolegami. Predseda vlády Spojeného kráľovstva sa totiž ešte stále zodpovedá predovšetkým britským voličom, a nie Nicolasovi Sarkozymu či Angele Merkelovej. A to európskym politickým elitám nedochádza.