Pomaly človek, aby sa bál otvoriť počítač, aby na neho nevyskočila nejaká takáto prosba: „Ahojte, veľmi vás prosím, dajte like na túto našu fotku a pošlite to svojim kamarátom na FB nech dávajú like, ďakujem. Môžeme vyhrať ozvučenie našej skúšobne za 500 eur.“

Ani na jubilejnej Divadelnej Nitre nechýbali inscenácie, ktoré zdvihli divákov zo sedadiel či z vriec na obilie, na ktorých sa tento rok tiež sedelo. Nešlo pritom len o tradičný standing ovations na konci predstavení, ale aj o predčasné úniky z hľadiska, ako dôsledok nepochopenia či odmietnutia divadelných obrazov, ktoré sa priečili zaužívaným stereotypom v zmýšľaní a na človeka žijúceho v ulite jeho vlastného sveta pôsobili znepokojujúco.

Náš policajný zbor je zaujímavý zbor. Je to jeden z mála zborov, ktorý za celý život nezaspieva spoločne ani notu a ani sa nestretne na jednom pódiu, aby aspoň spoločne mlčal. Nie je to jediná zaujímavosť tohto telesa. Aj v ňom je cítiť trend z orchestrov, že mnohé mužské stoličky obsadzujú postupne ženy, a to dokonca aj v sekcii prvých huslí.

Španielsko je krajina kontrastov a pápeža Benedikta XVI. tu počas Dní mládeže nevítala len elita, ale aj protesty. Najmä sa však zišlo vyše milióna nadšených ľudí.

Vergilius napísal, že Líbyjčania sú „hrubí v čase mieru a nebezpeční v čase vojny“. Starý pán to napísal pred pár tisíckami rokov, takže to nemožno brať príliš vážne. Samozrejme, na tú dnešnú líbyjskú lúzu nemohol ani pomyslieť. Médiá až doteraz zveličovali a vyrábali šou. Líbyjčania nie sú žiadni Afganci. Netreba zabúdať, že Líbya je jediná trofej, akú kedy veľká talianska armáda dole na Juhu získala.

Všade, kam človek v týchto dňoch pozrie, buď na neho bliká, škerí sa alebo ofučaná dekoratívne sedí niekde v rohu. Jedna je pásikavá, iná rapavá, ďalšia zas krásne bucľatá, voňavá a oranžová – tekvica.

Po dokonalej kráse už túžil Thomas Mann, slovami sa jej dotýkal James Joyce, elegantne a zároveň dráždivo ju hltal Alan Hollinghurst. Vo svojej najnovšej knihe ju hľadá Michael Cunningham.

Posledný týždeň sa v slovenskej politike udiali zmeny, o ktorých sa mnohým ani nesnívalo. Ale ony neboli až také neočakávané, len možno nečakane prišli oveľa skôr.

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.

Kudrin utiekol, samozrejme. Nevedel sa ovládnuť. Predpokladám, že všetko prebehlo takto: ešte deň pred zjazdom Jednotného Ruska bolo na čele zoznamu voľné miesto, nikto nevedel, čo sa bude diať, okrem jedného človeka, a hľa, tento jeden človek (a vy viete, ako sa volá) si k sebe predvoláva Medvedeva a hovorí mu čosi ako: No, vraj si slúžil verne, vyber si teda, čo chceš.