Posledný týždeň sa v slovenskej politike udiali zmeny, o ktorých sa mnohým ani nesnívalo. Ale ony neboli až také neočakávané, len možno nečakane prišli oveľa skôr.

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.

Kudrin utiekol, samozrejme. Nevedel sa ovládnuť. Predpokladám, že všetko prebehlo takto: ešte deň pred zjazdom Jednotného Ruska bolo na čele zoznamu voľné miesto, nikto nevedel, čo sa bude diať, okrem jedného človeka, a hľa, tento jeden človek (a vy viete, ako sa volá) si k sebe predvoláva Medvedeva a hovorí mu čosi ako: No, vraj si slúžil verne, vyber si teda, čo chceš.

Prvý deň v škole prežil každý z nás. Aj keď po ňom nasleduje mnoho dní, v ktorých sa udejú oveľa dôležitejšie veci, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia náš nasledujúci život, spomienka na ten prvý deň býva veľmi silná. Má byť prečo.

V nemocnici Matiga, v centrálnej oblasti líbyjského hlavného mesta, leží 26-ročný Muhammad Abdelwahád a s námahou rozpráva o posledných chvíľach slobody, ktoré si pamätá. „Bojoval som na otvorenej ceste, keď ma do pravého pleca trafila guľka. Ešte chvíľu som strieľal, ale rebeli sa blížili. Nepodarilo sa mi utiecť.“

Genetika. Veda, ktorej na semafore biológie už nejaký ten rok svieti zelená. Darí sa jej nielen vďaka odborníkom, ale aj vďaka malej nenápadnej pomocníčke drozofile alias vínnej muške či octomilke.

Hovorí sa, že problémom eurozóny je prijatie spoločnej menovej politiky bez spoločnej fiškálnej politiky. Lenže spoločná fiškálna politika nie je pre úspešnú menovú úniu nevyhnutná. V dobách zlatého štandardu nijaká takáto dohoda neexistovala. A neexistuje ani teraz medzi USA a rôznymi krajinami vrátane Číny, ktoré svoj menový kurz zavesili na dolár.

„Myslel som si, že sa smejú kuchárovi, a pritom sa smiali mne. A potom som už nikdy nejedol pri kapitánovom stole. To bol koniec mojej kariéry.“ Zaplakal Rimmer. Dal si totiž ohriať gazpacho.

Nad pádem mediálního magnáta Ruperta Murdocha (80) se píší v Anglii i v Americe rozradostněné levicové a poněkud předčasné nekrology, jeho rodinný koncern ztratil jeden bulvární nedělník a nezískal padesátiprocentní podíl v BSkyB, třetí nejsledovanější televizi (má 39 %), což měl před skandálem téměř jisté.

Prišiel mi včera e-mailovou poštou dotazník od vydavateľstva, ktoré pripravuje encyklopedickú knihu o najvýznamnejších českých novinároch v rozmedzí rokov 1990 a 2010. Aby som si ho vraj prečítal a potom uviedol údaje na pravú mieru. Zopár nepresností a zopár úplných nezmyslov tam bolo, ale nad čím som hĺbal najdlhšie, bola humorná veta, ktorú som mal dodať na záver.