Nudný, bez charizmy. No aj vitálnejší než donedávna, o desať kilogramov štíhlejší. Nový francúzsky prezident François Hollande (57) evidentne pookrial nielen v súvislosti s politikou. Zmenili ho ženy po jeho boku.

V debatách o budúcnosti eurozóny sa často spomína meno Alexandra Hamiltona, jedného z amerických “otcov zakladateľov”. Ako prvý americký minister financií sa Hamilton rozhodol, že americká federálna vláda by sa mala zaručiť za splatenie dlhov amerických štátov po americkej vojne za nezávislosť. Ak by Európa mala štátnika Hamiltonovho kalibru, tak by sa rovnako aj európsky kontinent dôveryhodne zaručil za dlhy Grécka a Portugalska. Bývalý šéf FED-u Paul Volcker v januári napríklad poznamenal, že „Európa sa nachádza vo svojom hamiltonovskom momente, ale, žiaľ, nemá nijakého Alexandra Hamiltona na obzore.“

Volebný megahit „Rast, nie uťahovanie opaskov“ sa stáva novou politickou pesničkou Európy. Hrajú ju všetky rádiá, páči sa Françoisovi Hollandovi, Grékom i Robertovi Ficovi. A možno túto pieseň budeme počúvať aj v lete na kúpaliskách z ampliónov.

Ak Nicolas Sarkozy v druhom kole francúzskych prezidentských volieb prehrá, tak víťazný socialista François Hollande chystá veľký obrat. Už teraz desí Európu zámerom obmedziť škrty a spochybniť fiškálnu zmluvu. Kam smeruje galský kohút?

Éra socialistického prezidenta Françoisa Hollanda bude pre francúzskych katolíkov významným míľnikom. Vcelku pokojné spolužitie cirkvi s Nicolasom Sarkozym sa zmení na konfrontáciu.

Nová francouzská vláda ma velký problém. Jak se vyhnout další integraci unie a zároveň získat převážně německé finance na podporu bank a krachujících deficitů jižních států? Francouzské hospodářství je s jihem silně propojeno, navíc stagnuje a jenom společné dluhy mohou odvrátit krizi od Francie.

Európa si, na rozdiel od Ameriky, doteraz vybrala tvrdšiu cestu boja s krízou. Európska centrálna banka neskôr znížila úroky a zvíťazila nemecká cesta konsolidácie, ktorú chce nový francúzsky prezident Francois Hollande so svojou rastovou doktrínou skorigovať. Pomôže tým Európe?

Na Francúzskom vidieku sa v nedeľu večer čerstvo zvolený francúzsky prezident postavil na pódium a oznámil, že v Európe povedie vojnu proti šetreniu. Na druhej strane kontinentu mu grécki voliči hodili rukavicu, že nech to teda skúsi.

Líder poľskej desaťpercentnej ľavicovej strany Janusz Palikot nedávno v poľskom parlamente vyhlásil, že „prišiel čas povedať Poliakom, že sa musia vzdať svojej poľskosti”. Keby líder francúzskych socialistov Francois Hollande povedal, že Francúzi musia rezignovať na svoju francúzskosť, alebo Ehud Barak z izraelskej laboristickej strany tvrdil, že Židia sa musia vzdať svojej židovskosti, bolo by to celkom isto ich posledné vystúpenie v kariére. Politik, ktorý by nahováral svojich rodákov, aby zradili svoju vlastnú národnú identitu, by musel v normálnom štáte s politikou skončiť.