Koncom mája som sa v stĺpčeku zdôveril s príbehom o našom hrdom moriakovi Móricovi a jeho partnerke Dorke.

Tento týždeň som na našom podcaste uvažoval o filozofii lásky. Čo je to láska a ako sa jej chápanie časom (ne)menilo? Je to zaujímavý príbeh, prekvapivo veľmi konzervatívny.

Ako rozpoznať pravú vedu od pseudovedy? A dá sa podobný princíp aplikovať aj na rozlíšenie medzi dobre a zle fungujúcou spoločnosťou? Dnes sa zamyslíme nad dielom rakúsko-britského filozofa Karla Poppera, o ktorého myšlienkach falzifikácie a otvorenej spoločnosti ste už, verím, mnohí počuli.

Írsko-britská filozofka Iris Murdoch je vzácnou kombináciou: akademická filozofka aj úspešná autorka vyše dvadsiatich románov. Hoci odmietala, že píše filozofické romány, jej diela a ich postavy nútia čitateľa filozofovať spolu s nimi. Čo si myslela o dobre a zle?

V prírodných vedách sa hovorí o tzv. teórii všetkého. Existuje však niečo, čo sa dá analogicky nazvať teóriou všetkého – nie z dielne fyziky a kozmológie, ale filozofie. Je to tzv. teória transcendentálií – alebo prečo je celé bytie jedno, je súčasne dobré a rovnako pravdivé aj krásne.

Nedávno som mal vstup na konferencii o biologickej psychiatrii. Pokúsil som sa síce obhájiť svoju lokálnu existenciu slovami, že filozofia je od svojich prvočias starostlivosťou o dušu, spätne ale rozmýšľam, či som nemal prevažne empirickému zhromaždeniu skôr sprítomniť známe meme o doktorovi filozofie (A: Pán doktor, on umiera! B: Žil ale vôbec skutočne?).

Postmodernizmus bolo filozofické hnutie aktívne prevažne v 60. rokoch minulého storočia, ktoré postavilo osvietenstvo a jeho východiská na hlavu (podobne ako obrátil Marx hore nohami Hegela). V čom boli jeho hlavné východiská a hlavná slabina?

Aj tento rok som mal možnosť koordinovať a súčasne učiť na medzinárodnej letnej škole Free Society Seminar. Je pre mňa v mnohom symbolom leta (podobne ako pre viacerých Pohoda) a každoročným pripomenutím dôležitosti kreatívneho a počúvajúceho dialógu.

Nedávno som sa v diskusii so psychiatrom Michalom Patarákom zamýšľal nad otázkou smrti. Bol večer, Halloween aj Dušičky na dosah.

Byung-Chul Han je nemecký filozof juhokórejského pôvodu, o ktorom ste asi donedávna nepočuli. Označujú ho aj za filozofa post-postmoderny a kladie si rôzne otázky. Čo je to moc a ako sa prejavuje vo svete? Sme si naozaj istí, že sme slobodní? A ako viem, že v mene slobody, autonómie a autenticity nezotročujem sám seba?