Je to malá irónia našich dejín. Sme národom, ktorému chýba otec. Česi majú svojho tatíčka, my sme ho neprijali. Maďari majú svojho kráľa -svätca, my sme na neho zabudli.

Hoci nezastáva žiadne funkcie, nemá žiadny úrad, nepôsobí v žiadnej skupine, generál Wojciech Jaruzelski je aj po páde komunizmu ustavične v centre poľskej diskusie.

Do slovenských kín prichádza nový film Juraja Herza Habermannův mlýn . Je to veľkoryso nakrútená historická snímka otvárajúca nepriznané komnaty českých (aj slovenských) dejín.

V parížskom Louvri sa v týchto dňoch koná významná výstava diel sochára Františka Xavera Messerschmidta. Spolukurátorkou výstavy je slovenská historička umenia a najväčšia svetová znalkyňa tohto sochára. Mária Pötzl-Malíková.

Prvé vily na našom území postavili už pred vyše 1 700 rokmi. V stredoveku sa na tento typ bývania zabudlo. Skutočne prekvitať začali vily v prvej polovici 20. storočia, až kým nezačali vládnuť komunisti. Tí sa síce nasťahovali do víl, ale pre ľudí stavali paneláky. Až posledné dve desaťročia sa u nás opäť stavajú vily v pravom zmysle slova. Teda ako kvalitné a luxusné bývanie pre ľudí s dobrým vkusom a lepšími finančnými možnosťami.

Je príznačné, že slovo samizdat prišlo zarovno s okupáciou zo sovietskej ruštiny, zo zriadenia, ktoré donútilo umelcov i vedcov vynájsť túto formu publikovania, aby neboli celkom bez hlasu.

To najsmutnejšie vybavme hneď na úvod: v rokoch 1977 – 1985 bol Vojtech Mihálik riaditeľom Slovenského spisovateľa.

Stovky, tisícky ľudí ráno čo ráno, deň čo deň zatvárajú dvere svojich sladkých domovov. Namiesto toho, aby ešte pozhoveli vo vlastnej kuchyni a vychutnali si „turka“ za pár centov, mieria k cudzím, aby pozhoveli s mokom za pár eur. Čo je na kaviarňach také príťažlivé? Ako hovoril jeden zo známych kaviarenských povaľačov Denis Diderot: „Čo na tom záleží? Veď nepíšeme majstrovské dielo, iba sa zhovárame.“