O tento stĺpčekový priestor sa delím s dvoma viceguvernérmi centrálnych bánk: Ján Tóth zastáva túto pozíciu v slovenskej, Mojmír Hampl v českej. Oboch si vážim.

Juraj Karpiš se ve svém předminulém červnovém sloupku pustil hodně zostra do centrálních bankéřů jako živočišného druhu. Přijímam to jako výzvu k polemice.

Nemci nedávno prestali vyčnievať z radu a napokon predsa len zaviedli celoštátnu povinnú minimálnu mzdu. Bývalý chorý muž Európy sa po kríze stal premiantom.

Zvýšenie DPH z obdobia Radičovej vlády malo byť dočasné. Po znížení deficitu mala sadzba klesnúť. Lenže máločo je trvácne ako dočasný vládny program.

Reakcie na cyperský kolaps naznačujú, že ľudia nevedia, ako funguje finančný systém. O obľúbenej značke auta vieme viac než o inštitúciách, v ktorých máme celoživotné úspory.

Stavím sa, že si nespomeniete, kedy bol posledný krízový summit v eurozóne. Problém je, že so stresom z Bruselu sa vytratilo aj odhodlanie riešiť dlhový problém.

Banka známej finančnej skupiny si od ECB za 1-percentný úrok zobrala trojročný úver a nakúpila slovenské dlhopisy údajne s 3-percentným úrokom. A zarobila.

Na pokus o diskreditáciu názorov Rogoffa a Reinheirtovej bol najvyšší čas. Cez nimi definovanú hranicu dlhu 90 percent HDP sa eurozóna prehupla práve v roku 2012.

Nová česká vláda zvýšila minimálnu mzdu. Napriek vyšším českým priemerným platom bude ich minimálna mzda aj po zvýšení nižšia ako tá naša. A to slovenskí odborári navrhujú ešte jej ďalšie zvýšenie o 8 percent na 365 eur. S dvakrát takou nezamestnanosťou ako Česká republika by sme však minimálnu mzdu mali skôr rovno zrušiť.

Keď som v roku 2002 dopisoval diplomovú prácu o tom, ako štátna monopolná produkcia peňazí vyvoláva hospodárske cykly, bola rakúska škola ekonómie obskúrnym a zdanlivo prekonaným ekonomickým smerom, ktorý sa podľa mnohých nachádzal na jednosmernej ceste k zabudnutiu. Takmer všetci „Rakúšania“ aktívni na Slovensku sa osobne poznali a pravidelne sa stretávali na pár organizovaných akciách. Rakúsky pohľad na ekonomické javy bol v akadémii, ale aj finančnej praxi zásadnou prekážkou v kariére a mnohí ekonómovia preto pociťovali potrebu dištancovať sa od neho esejami typu Prečo nie som Rakúšan.