Technológia CRISPR-Cas9, akýsi biologický švajčiarsky nožík, môže už čoskoro priniesť úľavu mnohým ľuďom infikovaným HIV.

Od Cézarovej šifry cez kód Enigma až po binárnu sústavu v programovaní – šifrovanie a uchovávanie správ a informácií ľudstvo sprevádza už od nepamäti. S technologickým pokrokom sa postupne menia aj spôsoby ukladania informácií.

Takmer každý z nás pozná vo svojom okolí niekoho, kto trpí alergiou, a síce dnes existuje mnoho liekov na kontrolu symptómov, u niektorých pacientov takáto liečba nie je možná.

Parkinsonova choroba, demencia či šedý zákal – toto sú len niektoré z mnohých ochorení spojených s opotrebovaním nášho organizmu a postupným starnutím. Dokáže nám však pomôcť liečiť nešváry pokročilého veku napríklad svetlo?

Popôrodná depresia je mentálny stav podobný depresii, no výskum naznačuje, že mechanizmy vedúce k jej vzniku sú mierne odlišné – a to volá aj po odlišnej liečbe.

Spontánne ukončenie tehotenstva je často nebadaný proces, hlavne v jeho skorých štádiách, no v iných prípadoch nastane prirodzený potrat aj neskôr – jeho príčina však často ostáva záhadou. Vývoj plodu je totiž nielen komplikovaný a rýchly, ale vo väčšine prípadov aj nepozorovateľný v laboratórnych podmienkach.

Pre mnohých konšpirátorov sú čipy v ľudskom organizme nočnou morou, no technologický pokrok nám ukazuje, že všetko môže byť naopak a ľudia sa môžu dostať do čipov. Zatiaľ, prirodzene, nie celé ľudské telá, ale len bunky ich nervového systému – neuróny.

Oceány skrývajú poklady nedozernej hodnoty a tieto poklady netreba hľadať – stačí len vedieť, ako sa na ne pozerať. V oceánoch totiž žijú desiatky až stovky doposiaľ neobjavených druhov, ktorých genetická informácia sa skrýva v každej kvapke oceánskej vody.

Veda môže mať zmysel, len pokiaľ prispieva k pozitívnej transformácii nášho každodenného života. No proces pretvárania vedeckého laboratórneho objavu do lieku v krabičke, ktorá sedí na našej poličke, je mimoriadne komplikovaný. Inovovať v biotechnológiách je náročné aj pre skúsených farmaceutických matadorov.

Univerzálnosť genetického kódu naprieč všetkými organizmami umožňuje pokrok v oblastiach syntetickej biológie a genetického inžinierstva, no okrem biológov dokážu túto vlastnosť genómu využívať aj vírusy.