Pred týždňom navštívila Bratislavu Laury Anderson. Laury v jednej piesni spieva: Je to tak, ako si vravel, ocko, keď počet živých prevýši počet mŕtvych – Som iba jedna z mnohých. Aká je hodnota človeka?

Vyhnanstvo po prekonaní krízy z beznádeje ponúka nové prekvapivé možnosti tvorby. V tom spočíva jeden z nečakaných paradoxných prínosov utrpenia.

To, čo je, nebude naveky. A to je dobré. V Novembri 89 padol totalitný režim. Získali sme slobodu, demokraciu a otvorenú spoločnosť. Postupne sme sa stali súčasťou západného sveta. A dnes môžeme vidieť momenty, keď naša krajina stojí na správnej strane histórie. Ťažké obdobia sa skončia.

Dovoľte mi pokračovať v rozprávaniach o piatich základnych zmysloch, najvyšších organizmov. Po zraku, sluchu a hmate je na rade chuť. Chuť úzko kooperuje s čuchom a je fascinujúca ako jej všetci ostatní štyria kolegovia.

Dôvera je ochota jedného človeka/entity spoliehať sa na iného človeka/entitu, dôverovať znamená dobrovoľne sa spoliehať na niekoho/niečo, čo nemáme úplne pod svojou kontrolou. Ak niekoho, kto do mňa vložil svoju dôveru sklamem, prichádzam o svoju česť, spoľahlivosť a dôveryhodnosť.

Ak totiž nevieme, že sme Bohom milovaní, budeme očakávať, že nám tú lásku dá pocítiť niekto v spoločenstve. Budeme očakávať, že nám niekto dá tú dokonalú, bezpodmienečnú lásku. To však nedokáže.

„Paradox učenia o Trojici – „Jedna podstata – tri osoby“ súvisí s problémom absolútneho a relatívneho a vyzdvihuje absolútnosť relatívneho, teda toho, čo má vzťah.

„V každej skutočnej modlitbe je to Duch Svätý, kto sa v nás modlí. Práve vďaka nemu si v modlitbe srdca uvedomujeme, že je to on, kto sa v nás modlí s láskou príliš hlbokou a príliš tajomnou, aby sme ju mohli pochopiť. Jasáme nad spojením nášho hlasu s jeho hlasom a naša duša v okamihu, keď sa spojila v jediný plameň s plameňom jeho Ducha, tryská hore k Otcovi skrze Syna.“ Thomas Merton