Je to už veľmi dávno, čo sa niekedy v polovici decembra 1989 uskutočnilo prvé stretnutie Občianskeho fóra s Verejnosťou proti násiliu na bratislavskej pôde. Hovorili sme skôr vo filozofickej ako praktickej rovine o tom, ako by sa mala profilovať tvár našich hnutí.

Laudatio, prednesené 9. 9. 2009 pri príležitosti udelenia Ceny Jána Langoša Fedorovi Gálovi.

Pred dvadsiatimi rokmi sa do rúk obyvateľov hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky dostala Bratislava/nahlas.

Ako sa volala prvá nekomunistická politická strana, ktorá vznikla na Slovensku

Vyhlásenie prinášame v plnom znení.

V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.

Ako postupne odchádzajú naši kamaráti z Občianskeho fóra, vyjavujú sa mi v pamäti o to väčšmi moji českí kamaráti – literárni vedci. Menovite Vladimír Macura a Daniela Hodrová.

Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Teraz netuším, či všetci tí futbaloví znalci spod Tatier žartujú, alebo to myslia vážne. Celým slovenským mediálnym priestorom sa šíri názor (alebo skôr trápne frázy) osvedčených expertov: „Veď ten Talian nepozná slovenskú mentalitu! Bude sa jej musieť prispôsobiť! To bude pre neho problém!“. Tak teraz neviem, či mi je do rehotu, alebo do plaču.

Rozhodnutie o osude Slovenska sa blíži. Stabilná koalícia bez SaS nie je možná, a tá trvá na odchode ministra financií. V tejto kritickej situácii sa nahlas ozvali umelci z námestí Za slušné Slovensko. Tu je ich výzva.