„Chlapi, ideme k Bráne slobody, pozrieme si bustu Antona Srholca, bol tam už aj prezident,“ snažil som sa motivovať našich chlapov z Resocializačnej komunity Antona Srholca na výlet na Devín.
Depresie, ekonomika vzťahov, láska v starobe, teror stalinský, mučenie japonské, napínavý text o oltári, ruská hudba kostí, busopolis, Masarykovo okno aj Dankova fotka roka.
Již v okamžiku, kdy začaly telegrafy onoho „kalného rána“ 14. září 1937 vyklepávat zprávu o smrti T. G. Masaryka, stala se z bývalého prvního občana legenda.
Při smutném pohledu na současný Pražský hrad a na ohrožení, jemuž čelí česká demokracie v konfrontaci s populistickými „novými pořádky“, je velmi užitečné myslet na Tomáše Garrigue Masaryka. Masaryk není jen stránkou z učebnice o vzdálených dobách, kdy bylo všechno jinak.
Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie 71. konca druhej svetovej vojny v Európe. Dnes je však zásadnejšie pozrieť sa na samý začiatok. Do čias Weimarskej republiky
V týchto dňoch si pripomíname 71. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Vlani, pri okrúhlom výročí, sa veľa diskutovalo najmä o samotnom vojenskom konflikte.
Slovensko sa rozlúčilo so svojím prvým prezidentom v ére samostatnosti. Michal Kováč sa už stal historickou postavou, a s jeho predchodcami, ako aj s ním sa spája nejaký podivný prezidentský mýtus. Tak ako s Masarykom, Havlom, Tisom i Husákom.
Najprv socha Svätopluka, potom garáže krížom cez unikátne keltské sídlo, teraz oltár národa s vojenským dozorom. Koľko nevkusu ešte unesie hradný kopec?
