Chodia za nami do dediny rôzni starostovia, primátori, poslanci aj aktivisti. Pýtajú sa vždy na to isté. Ako sa vám podarilo zamestnať Rómov v tejto hladovej doline? A hlavne, ako to, že aj pracujú?

Ako nový starosta som mal to šťastie, že som nahovoril pár inšpiratívnych ľudí, aby zmenili tú našu tuctovú dedinku. Dedinka sa nám vyprázdňovala. Mládež utekala na západ. Do Bratislavy a ďalej. Rómovia klasika – boli bez roboty. Všetci doma na sociálnych dávkach.

Dedina vždy mala aj svoj intímny život. Vždy, kde sa čo to šuchlo, už to všetci vedeli a veselo o tom začali hovoriť. Poza chrbát a v tichosti si každý priživoval svoje ego.

V novembri mal zabojovať o titul majstra sveta v ťažkej váhe. Vladimir Kličko sa však rozhodol inak. Rukavice zavesil na klinec a svojmu súperovi vydláždil cestu k dominancii, akou kedysi boxu vládol on sám.

Šiniem si to autom a čo nevidím, pri ceste v čerstvo vykosenej priekope polihujú štyria bratranci z neďalekej osady Roškovce. Fúrik, Derik, Lajno a Osa.

Akoby sa roztrhlo vrece s rôznymi zážitkovými a inak obohacujúcimi konferenciami. Happy konferencia, konferencia o šťastí v práci. TEDx konferencia, ktorá dorazila aj do miest východného Slovenska.

Na sprievodnom podujatí festivalu Vrbovské vetry si obyvatelia Vrbového mohli vypočuť, či bol Vladimír Mečiar skutočne zakladateľom Slovenska, a ak nie, tak prečo a prečo by strojcovia únosu Kováča mladšieho a vraždy Róberta Remiáša mali byť odsúdení.

To, čím sa zaoberá starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký v práci, vieme z jeho pravidelných stĺpčekov. Trochu to pôsobí ako sci-fi či správy z idylickej krajiny, kde je stále deň pekný, ale on tvrdí, že si nevie vymýšľať a všetko musí mať odžité.

Písal sa rok 1993. Jana, ako posledného robotníka, prepustili z okresného stavebného podniku. Bol posledný z rómskej osady, čo ešte chodil do práce. Posledný Mohykán.

Sociálne podniky, čo to vlastne je, ako to funguje? Načo nám to treba? Už sme ich tu raz mali a s hanbou sme ich zrušili.