To štípe!

.yoani Sánchez .časopis .klub 25.03.2013

V Mexiku nie je nič možné robiť napoly a nič neprejde len tak, aby sa vás to nedotklo. Je to krajina čili, tekily a slnka v očiach. Päť dní v tejto krajine opereného hada a takmer som nebola schopná nastúpiť do lietadla. Videla som moderné budovy, len niekoľko metrov od ruín Veľkého chrámu, neuveriteľné dopravné zápchy a pokoj ľudí, kráčajúcich na chodníku hneď vedľa.

Castrov projekt sa skončil

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .rozhovor 29.09.2013

Komunistickému režimu na Kube už nedáva veľa času. Tvrdí, že alternatívou sa nestane tretia čínska cesta, na to je západná kultúra v jeho krajine príliš zakorenená. Disident a katolícky intelektuál Dagoberto Valdés bol na Slovensku na pozvanie občianskeho združenia Človek v ohrození.

Blíži sa koniec

.yoani Sánchez .časopis .klub 28.07.2013

Pozerala som sa nedávno s jednou španielskou kamarátkou na dokument Elíasa Andrésa a Victorie Pregovej o prechode Španielska k demokracii. Bol to trojdielny dokument, plný detailov z obdobia štyroch rokov 1973 až 1977, čo bol čas agónie jedného caudilla a vzniku pluralistickej spoločnosti. V obrazoch a hlasoch dôležitých politických aktérov tejto doby bol analyzovaný zákon o politickej reforme, smrť generála Franca, korunovácia Juana Carlosa I. a legalizácia komunistickej strany.

Čierne lieky

.yoani Sánchez .časopis .klub 08.07.2013

Útržok papiera ležal na zemi, ale našiel ho až o deň. Text bol napísaný ručne a nečitateľne, ale rozumel všetkému. Diazepam je aj naďalej za desať pesos za dvanásť tabletiek, doručený by mal byť do 24 hodín. Aspoň počas nabližšieho mesiaca. Paralen sa tiež dá zohnať. Označil ho ako voľbu číslo dva. Alkohol teraz nepotreboval, tak ho neobjednal. Ešte jeden krém, keďže sa teraz dá zohnať.

Hobitia izba

.yoani Sánchez .časopis .klub 17.03.2013

Keď som kedysi skončila preduniverzitné štúdium, mala som pocit, že mi už nič nepatrí, možno už ani moje vlastné telo. Život v ubytovniach v človeku vyvolá dojem, že celá jeho existencia, intimita, osobné veci, ba aj nahota, to všetko sa stalo verejným statkom. „Zdieľať“ je povinné slovo, stalo sa takou normou, že už ani na chvíľu nemožno byť sám. Po rokoch mobilizácie, družstevných táborov a smutných školách som sa potrebovala predávkovať súkromím.

Mliečny zub

.yoani Sánchez .časopis .klub 04.08.2013

Pred časom sa mi zazdalo, že som prišla o zub. Ten maličký na boku, ktorý je so mnou už vyše 30 rokov. Mliečny rezák, čo mi nikdy nevypadol a ja už roky viem, že sa oň musím starať, pretože ho nemá čo nahradiť. Keby tu bola moja babička, asi by to celé spojila so snami a usúdila, že niekto zomrie. Rada spája sny, v ktorých človek stráca stoličky, predné alebo iné zuby so stratou milovanej osoby. Z čistej predtuchy. Sama nosí zubnú protézu a už pochovala skoro všetky svoje kamarátky.

Abeceda

.yoani Sánchez .časopis .klub 29.09.2013

Keby sa tak realita mohla personifikovať a spoločnosť byť reprezentovaná nejakým bytím, tá naša by bola dospievajúcim adolescentom. Niekým, kto naťahuje ruky a nohy a zbavuje sa paternalizmu, aby sa stal dospelým. Náš adolescent sa však ešte neholí a nosí také tesné oblečenie, že ledva dýcha. Každodenný život je ako tesný korzet, ktorý nám v mene zastaranej a disfunkčnej ideológie všetko zakazuje. Toto je opis Kuby, v ktorej dnes žijeme.

Strach

.yoani Sánchez .časopis .klub 16.09.2013

Keď sa vracia, hovorí len potichu, zaklepe opatrne na dvere. Je to priateľ, človek, ktorý k nám už vyše roka nechcel chodiť. Nehovorí o tej dlhej dobe, keď sa u nás nezastavil, ani o dôvodoch, prečo sa tak rozhodol, ale v tom spôsobe, ako sa na nás pozerá, je povedané všetko. Bol to strach, ktorý vystavuje skúškam naše city, ktorý vrhá ničivú kyselinu na sľuby vernosti, ktorý ho od nás držal ďalej. Teraz sa vrátil, ale len na pár minút.

Kuba v exile

.yoani Sánchez .časopis .klub 08.04.2013

Našla som Kubu mimo Kuby, povedala som nedávno svojmu priateľovi. Zasmial sa. Myslel si, že sa snažím vymyslieť fikciu, niečo literárne. Ale nie, myslela som to naozaj. V Brazílii som od jednej sedemdesiatročnej Kubánky dostala medailónik Milosrdnej Panny z Cobre. „Nebola som späť od roku 1964, keď som odišla,“ povedala mi, keď mi dávala do rúk malý klenot, ktorý patril jej matke.

Beto

.yoani Sánchez .časopis .klub 22.09.2013

Beto bol jedným z tých, ktorí rozdávali údery v auguste 1994. Vo svojej helme, od malty postriekaných nohaviciach a so železnou tyčou v ruke išiel proti demonštrantom počas protestov Maleconazo. Pracoval vtedy na stavbe a cítil sa ako príslušník elity. Na raňajky mal mlieko, izbu, kde spal s kolegami a plat vyšší ako ktorýkoľvek lekár. Mladosť strávil stavaním hotelov, ale pred desaťročím rozpustili jeho brigádu a stal sa nezamestnaný. Nechcelo sa mu vracať do dediny Banes, kde sa narodil, ani jemu, ani mnohým ďalším z jednotky, ktorá ochotne postaví múr alebo si udrie.