Severná Amerika utrpela opäť šok z

Kresťanskodemokratickí poslanci Vladimír Palko, František Mikloško a Rudolf Bauer predložili do parlamentu návrh deklarácie o uznaní hladomoru rokov 1932 – 1933 na Ukrajine za genocídu.

To, či možno ukrajinský hladomor v roku 1933 označiť za genocídu, záleží len od toho, aký výklad slova genocída si osvojíme.

Je tu veľký problém. Volá sa otec národa. Kto by ním mal byť. A má to byť len jeden otec, alebo viac otcov? Viac otcov každopádne budí podozrenie. Ale zase viacerí otcovia sú vždy lepší, ako otec neznámy.

„Ak Hlinka prejde v tejto podobe, tak ja budem ten, ktorý bude navrhovať, aby to pokračovalo Alexandrom Dubčekom. Napríklad s formuláciou, že sa zaslúžil o demokratizáciu. Presnú podobu textu budeme hľadať,“ povedal minulý týždeň pre náš časopis Boris Zala. Bude to ťažké hľadanie.

S rozhovorom ochotne súhlasil, hoci počas neho viackrát pripomína, že oni, ľavičiari, musia mať na vec, prirodzene, iný názor ako my pravičiari. Tvrdí, že uznesenie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov nebolo nutné, ale potrebné. Zároveň hovorí, že proces historického zmierenia s Maďarmi by nemal zomrieť. Ideológ Smeru Boris Zala.

Debata o protiamerické písničce ostravského barda Jaromíra Nohavici přinesla předvídatelně nechutné výjevy. Jde o žánr, který by se dal nazvat obrana zneuctěného básníka. Není totiž žádným překvapením, že se za Nohavicu postaví osoby či média, jež věnují velkou energii kritice západního liberalismu.

Štátny tajomník rezortu diplomacie Andrej Stančík (OĽaNO) pripomenul, že rovnako aj OĽaNO odmieta Hlas-SD, „takže žiadne sympatie z akejkoľvek strany nehrozia".

Začiatkom decembra uverejnil Globsec štúdiu o vnímaní ukrajinských utečencov v krajinách V4, ktorá zase raz otriasla Slovenskom. Jej výsledky, ktoré sa rýchlo šírili slovenským informačným priestorom, totiž ukázali, že na Slovensku ako v jedinej krajine V4 vníma väčšina ľudí utečencov z Ukrajiny negatívne. Mnohí sa na sociálnych sieťach pýtali, čím to je.