Kto by ho nepoznal? Okrúhly koláč s tenkým alebo trošku hrubším cestom a na ňom poukladané všelijaké dobroty. Sedem až desať minút v peci a najrozšírenejší fastfood vám vonia rovno pod nosom.

Novinový papier veľký ako koberec a na ňom kopa čiar. Plné, prerušované, bodkované, so šípkami, číslami aj písmenami. Vyzerá ako podrobná mapa plná vrstevníc, ale vyznajú sa v nej predovšetkým ženy. Kto si nepamätá zo svojho detstva Burdu?

Ako na rôznych obrazoch sledovať prítomnosť autora alebo skupiny autorov, ktorých identitu nepoznáme? A čo všetko sa možno dozvedieť z niekoľkých letmých náznakov, ktoré si dlho nik nevšímal? Slovenská národná galéria to teraz ukazuje na prípade Majstra z Okoličného.

Francúzsky filozof vizuality Georges Didi-Huberman hovorí, že obrazy môžeme čítať ako politickú výpoveď o nejakom druhu násilia. Dokážu nás voviesť priamo do srdca strachu z násilia. „Podtrhujú, vykresľujú a zvýrazňujú strach,“ dopĺňa Didi-Huberman.

Arvéd, či diablov udavač. Nový film o modernom českom Faustovi očaruje diváka svojou temnou mágiou.

Ukrajinský prezident z Česka pricestuje na Slovensko. Prečo podniká túto cestu v čase vojny? Čo povieme Ukrajine na blížiacom sa summite NATO? Ukrajinská armáda systematicky likviduje ciele v tyle ruskej armády. Kedy sa dočkáme výraznejšieho postupu?

Na tohtoročnom slávnostnom odovzdávaní „českých Oscarov“ budú Slovensko reprezentovať filmy Terezy Nvotovej a Michala Blaška.

Šermovanie termínmi „konzervativizmu“ a „liberalizmu“ sa u nás udomácnilo natoľko, až to prekrylo skutočnosť, že tieto mená sú v našom jazyku pomerne nedávnym importom. Nehovoriac o tom, že aj tam, kde tieto mená vznikli, zmenili mnohokrát svoj konkrétny obsah.

V roku 1939, keď sa nad Európou kopili jedovaté mraky nacizmu, prijal Henry Miller pozvanie svojho priateľa Lawrence Durrella a vycestoval za ním do Grécka. Zážitky z takmer ročného putovania prepísal do knihy Kolos z Maroussi (1941). Hoci tento netypický cestopis spočiatku odmietlo desať vydavateľstiev, Miller považoval Kolos z Maroussi za svoju najlepšiu knihu.

Už dlhšie sa hovorí o presune politického ťažiska v EÚ k jej východným častiam. Nemcom to robí trochu vrásky, hoci nie automaticky preto, že by nemali v láske východ Únie. A ešte niekto sa toho bojí: juh Únie. Prečo?