Bodka-bodka-čiarka, bodka-čiarka-čiarka-bodka, bodka-bodka, bodka-čiarka-bodka, čiarka-čiarka-čiarka, čiarka-čiarka. To bola morzeovka a znamenalo to, že: upírom. Aj jeden cukrík stačí a už sa povracajú k panelovej stene domu na sídlisku, uprostred snehu, v malom meste na severe, vo Švédsku, v jednom filme. Volá sa: Nech vojde ten pravý.

Sedem a pol roka robí kreslené komentáre v denníku SME. Nechce pracovať v reklamnom priemysle, deprimujú ho Slováci, ktorí sa podľa neho nenaučili žiť v mestách. Výtvarník, karikaturista a hudobník Martin Šútovec, známy ako Shooty.

Napätie sobotňajšej noci. Rozhoduje sa o budúcom prezidentovi. Rozhoduje sa, z akých pozícií postúpia do druhého kola Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Rozhoduje sa, či František Mikloško a jeho KDS majú v politike ešte šancu. Jednoducho zaujímavé voľby.

Minulý týždeň sme sa my, ktorí máme radi hudbu, mohli v

Jsem ve střehu. Už popáté. Jako každý, kdo má rád hudbu a příběhy jejích aktérů. Kdo chce vědět víc, než jen slyšet. Kdo chce vystopovat hudbu očima. Kdo chce nahlédnout za oponu rozhraní, které vede mezi imidž a obyčejným životem.

„Musíme byť veľmi všímaví, čo nám chce táto krajina povedať,“ povedal Benedikt XVI. počas letu do Prahy v jednom interview. A zdá sa, že aspoň na jednu zaujímavú vec upozornil. Hoci si už samotní Česi zvykli o sebe hovoriť ako o najateistickejšej krajine Európy, dokonca v tom videli kus svojej identity, Benediktova návšteva im mala ukázať, že to nie je až také jednoznačné.

On a ona. Ležia pred obrazovkou. Každý na svojom gauči. Prepínajú. Z Ordinácie na Panelák, z Paneláka na Rádio. Cítia, že s Alžbetkou Fumačovou, Ivanou Švehlovou a Terezou Horeckou sú ako jedna veľká rodina. Keď pre nič iné, tak preto, že zadky si váľajú na rovnakých sedačkách Ektorp.

Minulý piatok otvoril prezident dvere svojho paláca verejnosti. Medzi stovkami ľudí, hrnúcich sa do útrob budovy, stáli piati muži v čiernych oblekoch a čiernych okuliaroch. V rukách držali biele A-štvorky s jedinou otázkou: Kto boli muži v čiernom?

V predposlednom dieli „pohodovej abecedy“ si predstavíme niektorých interpretov, ktorí vystúpia na trenčianskom letisku ako zástupcovia písmen P, Q, R a S.

Kapela, ktorú v roku 1984 spolu s Leďom, Ozim, Sveťom Korbelom a Braňom Alexom založili, bola okamžite zakázaná a hoci koncertovala len zriedka, stala sa „legendou“. Hoci je hlavne a predovšetkým punkový muzikant, „nemá to na háku“, zaujíma sa o dianie okolo seba a trvá na budúcnosti. Keby mal slovenský punk tvár, bola by to jeho tvár. Petr Schredl, všeobecne známy ako Koňýk.