Najčastejšie ho vidíme na festivaloch. Mriežkované čudo, na povrchu chrumkavé, vnútri mäkké ako vankúšik. Na jeho mriežkované telo nám nakladú ovocie, zalejú ho čokoládou a všetko zavŕšia štedrým kopcom šľahačky. Niekde ho volajú gofri, inde zas vafľa.

Opakovane si v rôznych situáciách overujem jednu vec: najhoršie znášam pocit obmedzovania a bezmocnosti. Asi preto nerozumiem, ako možno podporovať diktatúry. Ale zato rozumiem chybám, ktoré urobil Západ, i keď s nimi nesúhlasím.

Unavené mestá a obce čakajú na peniaze od štátu. Zasa raz suplujú chýbajúci systém a dúfajú, že sa vláda zobudí. Po pandémii im rozpočty ruinujú Ukrajinci. Ak im neprídu peniaze z avizovaných európskych miliónov, hrozí, že narastie napätie a nedôvera ľudí v štát aj Európsku úniu.

Ukrajinskí učitelia nemôžu k ukrajinským deťom. Tie zasa „visia“ kdesi vo vzduchu bez záujmu štátu o ich vzdelanie a budúcnosť. Dôvod? Byrokracia po slovensky. Rezort školstva rieši problémy ďalšími problémami.

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) sa dohodol na pokračovaní zmluvného vzťahu so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP). TASR informácie poskytli obe strany.

Litva nadobudla nezávislosť 11. marca 1990 - rok pred formálnym rozpadom Sovietskeho zväzu.

Podívejme se na náročné téma. Stepan Bandera a Ukrajinská povstalecká armáda (UPA), tedy takzvaní „banderovci“. Teď se o tom zase mluví v kontextu různých pomníků na Ukrajině, jakož i v kontextu banderovského kultu, který dodnes existuje. Co jeho existence vypovídá o tom, jaká je dnes Ukrajina? Málo. Protože nejde jen o to, jestli se někdo k Banderovi hlásí, ale i jak a z jakých důvodů.

Na dezolátskych stránkach opäť ožil jeden z najstarších hoaxov vôbec – ten o bielej dodávke, ktorá kradne deti na orgány. Táto mestská legenda (tak sa tomu hovorievalo) je tu s nami už od 60. rokov, len pôvodná verzia bola „čierna sanitka“. Je zaujímavé, že jej veria práve tí, ktorí majú schopnosť prešibane odhaliť sprisahania zákerných elít na celom svete.

Zase sa s novým dôrazom a v aktuálnych súvislostiach hovorí o kríze demokracie, o polarizácii spoločnosti, o politických sporoch, ktoré poznamenávajú aj osobné a rodinné vzťahy. A keby ten problém bol len náš, domáci! Ide však o problém, ktorý má význam v globálnych súvislostiach.

Minulý týždeň som písala o tom, ako by príčetná strana politického spektra (volajú ju aj demokratická) mohla prestať nahrávať na smeč Smeru a spol. Predovšetkým tým, že sa robí krajšou, neprizná si chybu a zle komunikuje s verejnosťou. A máme to tu zase, tentokrát v súvislosti s odovzdaním migov na Ukrajinu.