Rozhovor s predsedom Židovskej náboženskej obce Petrom Salnerom o otvorení synagógy a rozhovor s Baruchom Myersom, ktorý je rabínom v Bratislave už 20 rokov.

Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 20. mája, si môžete okrem iného prečítať:

Žijeme zrýchlenú dobu. Svet pred 20 rokmi a dnešný svet, sú dva odlišné svety. Paradigma sa zmenila. Žiaľ bez toho, aby si to mnohí všimli alebo priznali.

Túto jar ubehlo dvadsať rokov od vydania dvoch kľúčových albumov Blur a Oasis, ktoré definovali dôležitú éru v britskej popmusic. Volala sa britpop a už nikdy potom nebola britské hudba tak „in“ ako práve v polovici deväťdesiatych rokov.

Skončil sa dvadsiaty rok slovenskej štátnosti a beží mnoho diskusií, kde sa nachádzame. Slovensko, jeho politické strany, ekonomické, kultúrne, spoločenské prostredie, cirkvi a voliči zažili 20 rokov, keď neboli vystavení žiadnemu vonkajšiemu ani vnútornému tlaku. Nemuseli robiť kompromisy, neboli vystavení cenzúre. S úľavou, radosťou, s istým oslobodením môžeme konštatovať, že po týchto dvadsiatich rokoch sa vidíme takí, akí v skutočnosti sme. Týka sa to bez výnimky nás všetkých. Nemôžeme sa na nič a na nikoho vyhovárať.

Na základnej škole zistila, že to, čo skutočne vie, je kreslenie, vďaka učiteľovi angličtiny si obľúbila poéziu. Neskôr začala spievať a hrať na ukulele. Odtvedy nahrala 20 albumov a ovplyvnila niekoľko generácií hudobníkov. Minulý týždeň oslávila 70. narodeniny. Joni Mitchell.

Dňa 1. mája uplynie 20 rokov od smrti Ayrtona Sennu. Motoristické médiá, dlhoroční diváci aj aktuálni pretekári ho pravidelne pasujú za najlepšieho jazdca všetkých čias. Aj keby nemal žiadne výnimočné schopnosti, išlo o posledného jazdca, ktorý zomrel počas pretekov Formuly 1. Stojí F1 za pozeranie aj dnes, keď jazdci nie sú po celý čas v ohrození života?

Európa zažila v 20. storočí tri hrozné genocídy. Začalo sa to tou arménskou v roku 1915, čo bola osmanská genocída proti jednému národu. Potom nasledovala komunistická genocída proti všetkým triednym nepriateľom. A nakoniec nacistická genocída proti jednej rase.

Koncom júna 2011 som sa zúčastnil v pražskom Černínskom paláci na medzinárodnej konferencii k 20. výročiu odchodu sovietskych vojsk z Československa. Konferencia sa konala pod záštitou českých ministrov zahraničia a obrany. V jednej chvíli prišiel za mnou mladý novinár zo Slovenska a opýtal sa ma, čo hovorím nato, že sa nehovorí o Slovensku. Odpovedal som mu otázkou, prečo sa takáto konferencia nezorganizovala na Slovensku?

Keď som sledoval inauguračný deň nového prezidenta, mal som okrem nádeje, že hlava tohto štátu bude po 20 rokoch konečne dôstojná, ešte jeden neodbytný pocit: akoby sa viackrát stretli iné, neprekrývajúce sa svety, ktoré sa nemôžu dorozumieť, ani keby veľmi chceli.