Figeľova strana je v smrteľnom zovretí.

Mikuláš Dzurinda sa v poslednom čase dva krát hrubo prerátal: ešte na začiatku októbra veril, že koalícia zlomí Sulíka na eurovale. Lenže nezlomila. Teraz verí on aj jeho okolie, že odchod Ivety Radičovej SDKÚ v marcových voľbách nepoškodí.

Dzurindova strana má zaujímavých voličov. Kritických a verných zároveň.

Bolo to tak: 4. júla 1944 sa narodil a 12. mája 2004 zomrel. Básnik a priateľ Iwan Laučík.

Predvolebná kampaň do komunálnych volieb sa ešte poriadne nezačala, a v Liptovskom Mikuláši sa už ostro bojuje. Neštandardne boj o voličské hlasy odštartoval primátor Ján Blcháč pokusom o odstavenie dvoch z troch svojich protikandidátov z verejného života.

Štát predáva svoj 49-percentný podiel v Slovak Telekome nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom, ktorá vlastní aj zvyšok. Plán predaja cez burzu tak padol. Nakoniec, ak bolo pôvodným cieľom vlády rozhýbať slovenský kapitálový trh, tak existujú aj koncepčnejšie spôsoby.

Kauza Váhostav je nielen príbehom extrémne nezodpovedného podnikania, ale aj dôkazom, že aj politik ako Robert Fico sa občas správa tak, že mu ani vlastná strana nerozumie.

Existuje niečo ako kvalita demokracie. Stav krajiny môžete dlhodobo merať aj podľa toho, či sa zlepšuje, alebo zhoršuje. Tam, kde sa demokracii darí, rastie citlivosť k dodržiavaniu demokratických pravidiel. U nás je zase citlivý problém čarodejníckych učňov demokracie. Ivan Šimko si vymyslel štátnu zmluvu, a bol z toho rozpad štátu. Mikuláš Dzurinda sníval o veľkej stredopravej strane a skončilo sa to vzájomnou kanibalizáciou a požieraním.

Dejiny novodobej slovenskej architektúry majú dve, vlastne tri veľké mená. Presne takto sa to zväčša uvádzalo: dve veľké mená – Dušan Jurkovič, Emil Belluš. No a potom sa zvyčajne dodalo, že je tu vlastne ešte jedno dôležité meno. Friedrich Weinwurm.