Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 05.11.2012

Sloboda názorov je ohrozovaná z dvoch strán. Na jednej strane je obmedzovaná, a príkladov je veľa. Niektoré sú naozaj absurdné. Sudkyňa Helena Kožíková zažalovala Rozhlas a televíziu Slovenska za zverejnenie svojej tváre vo filmovom dokumente Zuzany Piussi Nemoc tretej moci o slovenskom súdnictve za samovlády Štefana Harabina. Ten film je pravdivý a trpký, dnes oveľa trpkejší ako pred rokom. Lebo, ak vtedy aj bol o nádeji na spravodlivosť a kládol si otázku, či a ako ju možno dosiahnuť, dnes z neho vyžaruje beznádej, že na Slovensku je spravodlivosť nemožná a že je to trvalý stav. Mentálne pochádza trestné oznámenie vtedajšej členky Súdnej rady Kožíkovej „vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy“ z útrob komunistického režimu, pre ktorý bolo trestanie slobody názorov pracovnou náplňou.

Naše Československo

.františek Mikloško .peter Zajac .časopis .téma 21.10.2012

Na jar 1992 sme navštívili prezidenta Václava Havla na Pražskom hrade. Keď sme sa z okien jeho pracovne pozerali na Prahu, jeden z nás dvoch, a môžeme pokojne povedať, že to bol František Mikloško, povedal: „Keď sa rozdelíme, toto mesto už nebude naše?“ Michael Žantovský sa nato opýtal: „Len toto vám bude chýbať?“

Svet Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub 16.09.2012

25. novembra 1989 vydala Verejnosť proti násiliu svoje prvé dvanásťbodové programové vyhlásenie. Druhý bod znel: „Žiadame zaručiť úplnú slobodu tlače. Novinári, zvoľte si už dnes také vedenie redakcií, ktoré tú slobodu zaručí.“ Uff!

Tatarkov kód

.peter Zajac .časopis .osobnosť 11.03.2013

Dominik Tatarka (14. 3. 1913 – 10. 5. 1989) patrí do základného kánonu slovenskej literatúry a kultúry dvadsiateho storočia. Toto suché konštatovanie je síce pravdivé, ale neobsažné, lebo nehovorí nič o skutočných významoch jeho diela. Len o kúsok ďalej sa dostaneme konštatovaním, že bol prozaikom, výtvarným esejistom, autorom koncepcie kultúry ako obcovania, predstavy ľudského spoločenstva ako augustínovskej Obce božej a že bol demýtizátor a zároveň tvorca nových mýtov, autor, ktorý postavil proti démonovi súhlasu démona pochybností, ale aj démona pátosu.

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 20.01.2013

Barack Hussein Obama, 44. prezident Spojených štátov severoamerických, má pred sebou štyri ťažké roky. Budú rozhodovať o americkej ekonomike, postavení Spojených štátov vo svete, ale aj o amerických hodnotách. Veľkú rolu budú hrať postoje veľkých etnických menšín. Je jasné, že menia obraz Ameriky, menej jasný je ich obraz Ameriky.

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 07.01.2013

Ryba smrdí od hlavy. Nemá zmysel vymenúvať celú galériu a galérku prednovembrových povereníkov a ministrov školstva. Ostala po nich len túžba, aby vzdelávanie prestalo byť papagájovaním fráz. Chceli sme, aby mali školy viac voľnosti, boli kreatívnejšie a žiaci nadobudli lepšiu spôsobilosť orientovať sa v otvorenom svete. Nazvime to pokojne reformou vzdelávania.

Aj Slota bol väčší demokrat

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .rozhovor 04.11.2012

Hovorí, že z OĽaNo odišiel, pretože si ctí princípy 17. novembra a nenechá sa urážať. Opozícii chce pomôcť v tom, aby čo najrýchlejšie porazila Roberta Fica. Poslanec Alojz Hlina.

Návrat básnikov na Slovensku

.peter Zajac .časopis .literatúra 03.12.2012

Písanie o poézií je niekedy samo poéziou. Je to tak napríklad v denníkovom texte Petra Zajaca, ktorému dal podnadpis Poetický diár 2012.

Faustiáda

.peter Zajac .časopis .téma 17.11.2012

Jonáš Záborský platil v slovenskej literatúre dlho za národného hriešnika. Vladimír Mináč ho dokonca označil za profesionálneho prebehlíka. Až Oskár Čepan o ňom napísal, že je najpevnejším orientačným bodom slovenskej literatúry tretej štvrtiny devätnásteho storočia. Významná časť Záborského diela ostávala dlho neznáma. Jeho súborné dielo vyšlo knižne prvý raz v roku 1954, takmer sto rokov od vzniku.

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 21.10.2012

Predstavy raja majú mýtickú alebo utopickú podobu. Mýty o Adapovi a Gilgamešovi, o egyptských a gréckych rajoch, o rímskej predstave Zlatého veku, o Ostrovoch blaženosti, Záhrade Hesperidiek, Elyzeu či Vergíliových Arkádach sa vracajú k ľudskému pôvodu. Majú podobu určitého miesta. Prvým pozemským vzorom raja bol staroiránsky paradeisos, stromový park, obohnaný valom, miesto oddelené od ostatného sveta zo všetkých strán,. Činnosť v raji predstavuje kultivovanie prírody. Vyhnanie z raja sa spája so stratou večnosti a s existenciou smrti. Existenciálne rozdvojenie ľudskej činnosti na prácu a kultivovanie obsiahol Martin Heidegger v existencialistických pojmoch Sorge (obstarávanie) a Fürsorge (starosť), u nás František Švantner vo veľkom románe dvadsiateho storočia Život bez konca.