Ak sa pozriete dnes na čísla troch severných okresov na východe Slovenska, ktoré sa dostanú od pondelka 18.10. do čiernej a v reštike si NEsadnete po NEcvičení vo fitku na pivo ani na terase, tak zostanete zaskočení. ZAS KO ČE NÍ.

Na predvolebnom stretnutí Andreja Babiša s Viktorom Orbánom v Ústí nad Labem bol ich svet ešte v súlade. Orbán rozvíjal myšlienku jednotnej strednej Európy v boji proti Európskej únii a Babiš pritakával.

Teší ma výsledok českých volieb a nielen preto, že víťazná trojkoalícia naplnila slovo Spolu reálnym obsahom zmysluplnej politickej spolupráce. Väčšiu radosť mám z toho, že sa nenaplní hrozba vlády populistov s extrémistami.

Tento rok je relatívne bohatý na kvalitné hrané slovenské filmy. Po Mužovi so zajačími ušami a Správe máme v kine ďalší domáci kúsok. A dokonca sa mu ušlo aj významné medzinárodné ocenenie. Tak hádam ho patrične oceníme aj doma.

Údelom súdov je rozhodovať. Nie je preto výnimkou, že musia rozhodovať často práve o zložitých veciach, kde nie je vopred vôbec jasné, aké rozhodnutie má byť to správne. Ústavný súd stojí na vrchole pyramídy našej súdnej sústavy. A tak sa mu neraz stane, že práve on musí vyniesť rozhodnutie s veľkým dopadom na spoločnosť. Pred jedným takým stojí aj teraz. A ide o veľa.

Pápežova návšteva však naliehavo ukazovala aj (podľa mňa) zásadný rozpor medzi jeho dôležitými posolstvami a tým, čo by som nazval ako „obal“, v ktorom tieto posolstvá boli doručené.

Ešte nikdy ľudská spoločnosť nevedela tak veľa o tom, ako zmierniť hrozby, ktorým čelí, a ešte nikdy sa tak málo nezhodovala na svojich kolektívnych znalostiach.

Po nedávnom Eure vyzeral slovenský tím na uterák. Málokto mu veril. Stačili dva mesiace a viera v našu futbalovú reprezentáciu je späť. Čo stojí za jej prerodom?

Miloš Zeman dokázal na pol týždňa zaplniť médiá – a nemusel urobiť vôbec nič. Stačilo, že sa nechal bez vysvetlenia hospitalizovať. A bolo hrozné vidieť, ako nás život s ním zmenil: koľko ľudí si želalo smrť hlavy štátu.

Len pred niekoľkými hodinami odletel pápež do Ríma. Každý ho chcel zaškatuľkovať do nejakej krabičky a prilepiť mu nálepku so svojou značkou – progresívny, liberálny, všeľudský, konzervatívny…