Kedysi sme mali pre dospievajúcich a mládež foglarovky či knižné edície Stopy a Čajka. Dnes sa to volá Young Adult a je to jeden z mála segmentov literatúry, ktorý kontinuálne rastie. Sú tu však aj ďalšie nuansy ako Middle Grade, New Adult či Clean Adult, tak sa v tom trochu zorientujme.

„Bola som v Trenčíne v hoteli, ležala som na posteli, mala som otvorené okná a bola som rada, že fúka vietor. Potom mi niekto zaklepal na dvere a povedal mi, čo sa stalo. Že festival je zrušený, že jeden človek zomrel a ďalší sú zranení. Bolo som z toho úplne hotová,” spomína Emiliana Torrini na sobotu 18. júla, keď mala vystúpiť na festivale Bažant Pohoda.

Studená vojna sa skončila pred dvadsiatimi rokmi a Spojené štáty i Rusko majú celý rad nových problémov i nepriateľov. Špióni, ktorí získavajú kontakty a zbierajú informácie medzi oboma mocnosťami, však existujú naďalej. Najnovšie pripomenutie prišlo pred týždňom z New Yorku a ďalších miest, kde bolo zatknutých desať ľudí, ktorí mali pracovať pre ruskú výzvednú službu; jedenásty, zadržaný na Cypre, bol prepustený na kauciu a vzápätí sa stratil.

Skoro každý pozná podnikateľské rodiny, ako sú Hiltonovci, Murdochovci či zakladatelia automobiliek Peugeot a Ferrari. No aj u nás na Slovensku sme mali úspešných a ctihodných podnikateľov. Ich mená sú okrem ich potomkov a historikov verejnosti v podstate neznáme.

Mal som slovenskú hymnu vždy rád. Po tej našej českej uspávanke, veď viete: „Kde domov můj“, mi tá slovenská blesky metajúca polovica chýbala a chýba mi ešte aj teraz, po dvadsiatich rokoch od federácie.

Severská kinematografia od počiatkov - ako tichá voda - brehy myje. Robí to tak od čias Mauritza Stillera, Carla Dreyera, Asty Nielsenovej, Grety Garbo cez Viktora Sjöströma až po Ingmara Bergmana, Liv Ullmannovú, Maxa von Sydowa či bratov Kaurismäkiovcov. Podmyté brehy ovplyvňujú ráz krajiny.

Je to veľmi smutné. A to aj v rámci toho, aké to niekedy vie byť veselé. „Mám jointa radšej ako teba,“ povedal môj kamarát Chhewang svojej frajerke a opustil ju. Chcela od neho, aby menej hulil.

Popri Hannah Arendt Library a Juraj Špitzer Room sa dostávame k miestnosti označenej „Zasadačka”. V nej zasadá Rada Audiovizuálneho fondu. Tá by mala zareagovať na výzvu nezávislých filmových producentov. Preto sme tu.

Divadelná inscenácia o tínedžeroch a pre tínedžerov je ako legálna stena pre sprejerov: jedno aj druhé je dobrý nápad, jedno aj druhé môže byť zamýšľanou cieľovou skupinou ľahko považované za totálnu trápnosť, no hoci výsledok má ďaleko od zaručeného, jedno aj druhé treba robiť. Treba na to však odvahu.

Do you know what you want? Spýtala sa čašníčka v krčme v New Yorku. Mám rád americký prízvuk v angličtine. Mám s ním pekné zážitky. Tá čašníčka vravela svoju frázu tisícikrát za deň, usmievala sa pritom, a tak to pekne zhltla, že som hneď neporozumel. Otázku zopakovala. Opäť zľahka a šarmantne, ja som pochopil a odpovedal som: Which Ivan?