Najnovšia kniha Paula Austera Sunset Park je pokojne plynúcim rozprávaním o ľuďoch, ktorí sa snažia vyrovnať s vlastnými traumami a s rúcajúcim sa svetom. Snažia sa, no nedarí sa im veľmi.

„Čo sa stane na vinobraní, zostáva na vinobraní,“ pripomína mi s úškľabkom mladý Francúz, kým v rukách rýchlo šúľa prvú rannú cigaretu. Heslo ospravedlňuje výstrelky v období zberu úrody na vinohradoch. Robota je ťažká, ale atmosféra uvoľnená. Taký únik z reality.

Gáganie husí a kŕkanie žeriavov. Pusta Hortobágy sa na jeseň premení na najväčšie zhromaždisko žeriavov popolavých v Európe. Stotisíc majestátnych vtákov pozorujú stovky nadšencov ďalekohľadmi. Medzi nimi aj prvý skupinový zájazd zo Slovenska.

Nádejná budúcnosť Françoisa Hollanda, víťaza primárok v socialistickej strane, ktorý má šancu o pár mesiacov poraziť Nicolasa Sarkozyho a stať sa novým francúzskym prezidentom, sa vlastne začala písať už v noci zo 14. na 15. mája 2011.

V marci uplynú štyri roky odvtedy, ako som pre tieto stránky opisovala scénu pod múrmi moskovského Kremľa. Ojedinelú, nikdy predtým nevídanú udalosť sprevádzali zvuky populárnej vojenskej piesne Combat (veliteľ práporu) – a jasot mládežníkov s lesom vlajok nad hlavami. Bolo po prezidentských voľbách a dvaja muži – čerstvý exprezident Putin a práve zvolený prezident Medvedev vedno, takmer rovnako oblečení, kráčali pozdraviť voličov.

Vlastne som sa potešil, keď mi moja známa povedala: „Bývalý premiér Topolánek súhlasil, že poskytne rozhovor, ale jediný český novinár, ktorému dôveruje, ste vy.“ Mirek Topolánek po tom, čo prestal byť premiérom, veľa rozhovorov nedáva. Má na to mnoho dôvodov, od všeobecnej naštvanosti na novinárov, ktorí sliedili v jeho rodinnom živote cez znechutenie politikou až po podozrenie z korupčných káuz, ktorých sa za obdobie jeho vlády vynára určite viac, než je mu príjemné.

Ani na jubilejnej Divadelnej Nitre nechýbali inscenácie, ktoré zdvihli divákov zo sedadiel či z vriec na obilie, na ktorých sa tento rok tiež sedelo. Nešlo pritom len o tradičný standing ovations na konci predstavení, ale aj o predčasné úniky z hľadiska, ako dôsledok nepochopenia či odmietnutia divadelných obrazov, ktoré sa priečili zaužívaným stereotypom v zmýšľaní a na človeka žijúceho v ulite jeho vlastného sveta pôsobili znepokojujúco.