Japandroids. Na plagáte Pohody sú malým písmenom, no pre ľudí, ktorí majú radi energický garážový rock, môžu byť vrcholom festivalu. Táto dvojčlenná kanadská skupina sa za posledný rok stal vo svete veľkou senzáciou. Ich debutový album Post-Nothing sa v minuloročných anketách o nahrávku roka umiestnil na predných miestach. Japandroids, fungujúci od roku 2006, tvoria gitarista a spevák Brian King a bubeník David Prowse, ktorého sme na telefóne zastihli v aute na ceste do Štokholmu.

Mám rád mapy. Už od detstva, keď v neskorom komunizme nechali otca všelikde po svete predávať elektrárne. Nie však brať so sebou svoje deti. Jednak deti pri predávaní elektrární asi trochu rušia, a potom – čo keby sme sa rozhodli nevrátiť? Takže som cestoval v listoch otca, v jeho rozprávaní, po mapách.

Niekedy je najhoršie, keď má človek pravdu. Mám Ukrajinu naozaj rád, považujem ju za skutočnú európsku krajinu a možno vďaka poznatkom o poľských dejinách za krajinu možno európskejšiu ako väčšia Balkánu, o Turecku nehovoriac.

Ak vám prekážajú v Tatrách Tatranci, niet lepšej rady, ako prejsť hranicu a navštíviť poľské Tatry. Keď ide o rozlohu, Poliaci majú síce z Tatier iba zlomok a ich najvyšším vrhom sú Rysy, ale ak ide o služby, vládne tu alpská kultúra. A široký štandard služieb, reštauračných aj ubytovacích.

Keď sme pred voľbami v .týždni písali, ako by sa mala pravica správať, aby spolu s Maďarmi vyhrala po 20 rokoch voľby inak než náhodou, netušili sme, že 12. júna sa to v podstate podarí. Pravica prvý raz vyhrala bez toho, že by za svoj osud vďačila veľkému množstvu prepadnutých hlasov z nepriateľského tábora.

Bola to noc takmer letná. Sedel som na nábreží Dunaja, predo mnou svietil do noci majestátny budapeštiansky hrad. Reťazový most žiaril ako z pohľadnice, rieka potemnela, cigánska kapela hrala nejakú pomalú maďarskú nostalgickú pieseň, guláš bol presne taký, aký mal byť, pivo lepšie než čakáte.

Len mizivému počtu hudobníkov sa podarí niekoľkokrát výrazne ovplyvniť dianie vo svojom okolí. Medzi objaviteľmi nových hudobných svetov majú svoje miesto Louis Armstrong, Miles Davis, Jimi Hendrix, Bob Dylan, Joni Mitchellová, Ray Charles...

Mám rád predvolebný čas. Páči sa mi, ako sa veci vyjasňujú. Páči sa mi, ako sa väčšinou potvrdí, že kto bol za prostitúta raz, je ním aj druhý raz, kto spieval komunistom, ten im o dvadsať rokov zaspieva rád znova, kto spieval Mečiarovi, rád zaspieva Ficovi čiže Mečiarovi v mladšom vydaní. Som rád, že v tomto napríklad taký Pavol Hammel nesklamal a potvrdil svoju povesť.

Ak ste pred 25 rokmi mali radi elektronický zvuk Depeche Mode, no kapela sa vám zdala príliš romantická, riešenie existovalo. Volalo sa Nitzer Ebb.

Už som si prečítal mnohé vysvetlenia, prečo je niekto na sociálnych sieťach. Tak teraz napíšem ja, prečo na nich nie som. Mám rád internet. Mám rád jeho možnosti, páči sa mi spojenie s celým svetom, veci fungujú ľahšie, mnoho vecí sa dá overiť, mnoho sa nedá ututlať. Vďaka diskusiám na rôznych fórach sa aj my naivní dozvedáme, s kým vlastne žijeme.