Toto píšem v Dánsku, v Kodani. Pri tejto krajine mi vždy automaticky skrsne na um najvýznamnejšie a jedinečné dielo hlavného predstaviteľa neštišskej poetickej školy Rastislava Dodoka, ktorým, ako všetci vieme, je hymnická poéma Severská sága.

Diskusia o vládnom programe zvyčajne ukazuje smerovanie krajiny na ďalšie štyri roky. U nás ukázala dve celkom iné veci – komunistické myslenie opozície a ľavo-pravý spor v koalícii.

Približne raz za mesiac je mesiac (ten na oblohe) pekne okrúhly. Raz za desať rokov je festival Mesiac fotografie jubilejný. Teraz druhýkrát vo svojich dejinách. A kladie opäť otázky. Čo je realita a čo jej obraz? Čo je dokument a čo fikcia?

Slovensko patrí do skupiny krajín, označovaných ako emerging markets. Aspoň v hudbe. Sme tam spolu s Indiou, Balkánom či Juhoafrickou republikou. Presný zoznam neexistuje, vychádzam z odborných konferencií, kde sa preberá hudba. Často ide o neuveriteľnú zmes akéhosi metafyzicko-patafyzického rozprávania úplne o ničom, čo sa však tvári ako porada expertov NASA a Bajkonuru, od ktorej závisí budúcnosť ľudstva.

Jedným z najskúsenejších politikov novej vlády je minister zahraničných vecí. Mikuláš Dzurinda pritom nijako špeciálne netúžil byť ministrom tohto rezortu kvôli tomu, že by sa vyžíval v zahraničnej politike.

My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

Ira sa narodila pred 33 rokmi v Židovskej autonómnej oblasti Birobidžan. V tom Birobidžane, čo si vymyslel Stalin, keď ešte nepomýšľal na antisemitské čistky.

Veľkú noc si celý svet pri stole uctí podávaním jahňaciny upravenej na tisíc možných spôsobov. Iba v krajine, kde sa to salašmi a ovcami len tak hemží, nie. Prečo?

V druhej polovici augusta 1920 sa neďaleko Varšavy odohrala rozhodujúca bitka poľsko-sovietskej vojny. Poľská armáda uhájila hlavné mesto, obnovený poľský štát, zabránila sovietskemu postupu do Európy, čím ju pravdepodobne zachránila pred boľševizáciou.

Spoza objektívu sledoval zlomové momenty politického diania na Slovensku. Ako fotograf pomáhal ľuďom v ohrození v Kambodži, Keni, Iraku či na Ukrajine. Spoluzakladal hnutie Progresívne Slovensko a teraz vstupuje do politiky. Čo chce v našej spoločnosti zmeniť a ako vidí budúcnosť života na Zemi?