Je liberál, ktorý sa priatelí s najvyššími katolíckymi cirkevnými autoritami. Hovorí, že keby sa švédsky sociálny systém presunul do jeho rodnej Argentíny, skončilo by sa to masívnym zneužívaním. Prezident Atlas Economic Research Foundation, Alejandro Chafuen.

Keď sa pozerá na dnešné Slovensko, vidí únavu a víťazstvo priemernosti. Pokúsil sa preto o zárodok novej neošúchanej reformnej sily, ale neuspel. Po 22 rokoch zápasov o povahu krajiny končí s politikou. Peter Zajac.

Niečo sa v tom bujnejúcom štáte naozaj musí zmeniť. Vláda sa nie a nie prejaviť, že vie konsolidovať nielen zvyšovaním daní a odvodov či oberaním sporiteľov, ale i na strane výdavkov. A v tom Fico s Kaliňákom veľkolepo ohlasujú, že nás čaká totálna reforma verejnej správy, aká tu po roku 1989 ešte nebola. Výsledkom má byť menej úradov a úspory v stovkách miliónov eur. Naozaj?

Je proti politike záchran v eurozóne a kritizuje manažment dlhovej krízy zo strany Angely Merkelovej. Centralizáciu EÚ považuje za škodlivú a sklamalo ho, že postkomunistické členské štáty sa proti nej nestavajú razantnejšie. Nemecký ekonóm Roland Vaubel.

Patrí k najvýrečnejším kritikom centralizácie Európy. Riešenie našich nahromadených problémov vrátane vysokých dlhov vidí v decentralizovaní fiškálneho rozhodovania po vzore Švajčiarska. Konzervatívny britský europoslanec Daniel Hannan.

Zaoberá sa družstevnými spolkami, ktoré pred vznikom sociálneho štátu riešili sociálne potreby ľudí. Na Slovensko prišiel prednášať o tragédii spoločnej pastviny, no nečuduje sa našincom, že sú naštvaní na privatizáciu. Kanadský ekonóm David Schmidtz.

Kritizuje politiku Fedu i ECB. Pripúšťa, že riešenie súčasných ekonomických problémov môže byť veľmi bolestivé. No zároveň pripomína, že pokračovanie v politike neustálych záchran bude znamenať bolesť bez konca. Americký ekonóm Robert Murphy.

V posledných rokoch rozdávam mladým ľuďom rôzne rady. Zvyčajne začínam takto: „Mám trochu čudný pocit, keď vám hovorím, ako naložiť so svojím životom, no keďže som plešatý, je vám azda jasné, že som starší a dosť ustarostený.“

Tento rok sa rozhoduje o osude Recyklačného fondu, ktorý je v oprávnenej nemilosti jeho prispievateľov už od roku 2001, keď bol založený. Vznik fondu práve v čase, keď Dzurindova vláda zrušila mnoho štátnych fondov, naozaj nevyzeral ako racionálne rozhodnutie. Ani ním nebol.