Summit, na ktorom sa v predposledný novembrový víkend zišli členské štáty NATO v portugalskej metropole Lisabon, zanechal dojem úspešnosti. Pod tento dojem sa do veľkej miery podpísal vývoj vzťahov s Ruskom. Možno sa však na ten vývoj spoľahnúť?

Napriek prevládajúcemu názoru je v skutočnosti nemožné vystúpiť z Európskej menovej únie. A žiadna z krajín ani nemôže byť vylúčená. Riešením nie je ani vystúpenie z EÚ, pretože eura by sme sa tým automaticky nezbavili. Ako teda ďalej?

Kongres SDKÚ-DS opäť potvrdil, v čom sa líši slovenská demokracia od mnohých politických scén v Európe: dve hlavné politické strany tu nefungujú ako strany, ale ako armády. A každá z nich má na čele svojho Napoleona. Len povážme: delegáti kongresu Dzurindovej strany sa po štyroch rokoch stretli, aby v priebehu siedmich hodín odsúhlasili všetko, čo im predžulo prezídium.

Prežívame rok futbalovej eufórie. Po skvelom lete na MS v Južnej Afrike je tu krásna jeseň pre MŠK Žilina. Tvrdo pracujúci klub, ktorý sa za posledných desať rokov neuveriteľne premenil, sa dočkal odmeny: načrie do bohato naplnenej pokladnice UEFA a vychutná si (minimálne) šesť pamätných zápasov v Lige majstrov.

Co všechno snese papír, o blogosféře nemluvě! Eurofederalisté zuří, černokněžník na hradě, kde stále nevisí eurovlajka, samojediný měl tu drzost nepodepsat Lisabonskou smlouvu.

Spôsob, akým vrcholí schvaľovanie Lisabonskej zmluvy, hovorí o Európe viac, než obsah utópiou naplneného textu. A posledný príspevok Česka a Slovenska k ratifikácii hovorí o nás viac, než chceme vidieť.

Je faktom, že Václav Klaus si za terajší spôsob blokovania Lisabonskej zmluvy zaslúži aj kritiku. Nie však kriminalizáciu. Český prominentný komentátor Jan Macháček napísal, že sa za Česko prvýkrát po roku 1989 „hlboko hanbí” a vyčíta politikom, že s výnimkou Zelených nikto nenavrhol odvolať Klausa z úradu.