Sme radi, že máme pozorných a vnímavých čitateľov. Pán Marián Kopecký medzi nich patrí a radi uverejňujeme text, ktorý nám poslal (redakcia).

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Rozprávky máme radi celý život. V dospelosti sa tie príbehy síce menia, sú temnejšie, ale základ zostáva. Dobro musí zvíťaziť nad zlom. Často sa tiež opakujú číslice. Tri sú napríklad želania, dukáty, princezné či koaliční partneri.

S rokom 2022 som sa v .týždni rozlúčila slovami, aby sme nestrácali nádej, že raz bude dobre, len to možno nebude v roku 2023, obzvlášť v politike. Zdá sa, že som, žiaľ, mala pravdu.

Tomáš Janovic nás opustil a my, ľudia s koreňmi v 20. storočí, sme opäť osirenejší. Pretože on to storočie nieže spoluvytváral, on ním bol. A my sme opäť viac sami, napospas tým nervovoparalytickým vplyvom súčasnosti. Ale tak to chodí, všetko vždy raz zíde z javiska a stáva sa históriou, zostanú len spomienky. Ponúkame vám zopár.

S novým rokom je tu aj nový diel .týždňa vo filme. Filmy máme v malíčku, radi ich nielen pozeráme, ale sa o nich aj rozprávame. Martin Papšo a Juraj Malíček si zašpekulujú, ako by mohli vyzerať aktuálne premiéry: životopisná dráma o slávnom Talianovi, nový film Woodyho Allena (snáď nie posledný) či horor, ktorý odrádza od nočného kúpania.

Rudolf Schuster miloval cestovanie a chcel, aby TV Nova o jeho ceste do Brazílie natočila film. Všetko bolo pripravené a dohodnuté, nakoniec však k realizácii nedošlo.

Keď stojíte na ulici na ceste na Oflende v obci Mrákotín (necelých 40 km od Pardubíc), len vysoký dymiaci komín prezrádza, že je tu niečo iné ako rodinný dom, prípadne nejaké hospodárstvo. Sme však pred dielňou na výrobu vianočných aj iných ozdôb Koulier, ktorú dobre poznajú v britskom Windsore, Európskom parlamente aj na Pražskom hrade – všade tam totiž táto malá firma prispela svojimi dielami.

Knihy, hudba, filmy. Predvianočno-vianočný víkendový TO DO list je usadený do pohodlia domova.

Mnohí tam občas trávime víkendy, niektorí sme tam roky žili, takmer všetci to tam máme radi. Bolo - a tak trochu stále je - to naše hlavné mesto. Dnes, keď Praha krvácala, sme si to znovu overili.