„Je ľahšie nenávidieť ako smútiť,“ povedala moja neter a ja iba žasnem, ako ďaleko siaha táto veta. Ľahká, pohodlná nenávisť visí nad celou krajinou ako ťažký oblak. Slovensko pod týmto mrakom pripomína krajinu psov zúrivo štekajúcich spoza plotov na davy pútnikov, ktorí len prechádzajú okolo a mieria kamsi celkom inam.

Fínsky dokument Punk syndrome je geniálny film. Je z rodu tých, ktoré by ste si v živote ani pri tej najväčšej fantázii nedokázali (a netrúfli) vymyslieť, a predsa je to všetko holá realita. Film je o kultovej fínskej punkovej  kapele Pertti Kurikka's name day, v ktorej každý zo štyroch členov žije s vážnym psychickým postihnutím. S Downovým syndrómom či s ťažkou formou autizmu. 

„Nepohostinný ako Slovák.“ Pamätáte sa ešte na ten zlý, zlý vtip? Perfektný Európan by mal byť nepohostinný ako Slovák, hahaha! To sme sa vtedy nasmiali nad výrokom Európskej komisie, ktorá ten netalentovaný obrázok postavičky prihlúplo sa usmievajúcej nad plným stolom jedla označila za najvýstižnejší. 

Časy sa menia. Tí, čo včera vyťahovali pri chôdzi z vrecka hrebeň, dnes vyťahujú mobil, aby sa prečesali na sociálnej sieti. Výsledok je ako tie vlnky na ofine na starých fotografiách. Dojemný.  Smutný. Najmodernejšie veci najrýchlejšie starnú. Keď som v múzeu kozmonautiky vo Washingtone uvidela Gagarinov skafander, až som zaplakala. 

Umenie posudzujem podľa toho, či si z neho môžem niečo zobrať pre svoj život. To, čo si beriem, má čisto duchovnú podstatu. Potrebujeme sa neustále obrodzovať, preto potrebujeme silné texty, obrazy, myšlienky. Inšpiráciu! 

.týždeň má prívlastok kritický. Len sa však dívame na svet s odstupom a dokážeme si vytvoriť vlastný názor. Nielen na politiku, ale aj na tanec pri tyči, aspirín či manželský sex.

Pravidelné písanie je ako dobre vycvičený pes. Stále je pri vás, aj keď si ho nevšímate. Je pri vás tak verne, až sa občas zdá, že ste ho stratili a keď ho začnete v panike hľadať, iba sa vám zbytočne zapletie pod nohami.

Z celej tej smršte udalostí, ktorú nabral náš adopčný proces, keď nám z úradu oznámili, že pre nás majú bábätko, si zapamätám tento obraz: Profi matka,  pani Magdaléna, stojaca s naším Lukášom v náručí, keď sme ho uvideli prvýkrát. (Odborne sa tomu hovorí i „prvá interakcia“).

Šimečka napísal krutý, ale pravdivý text o Bratislave. Hvorecký napísal krásnu a citovú reakciu. Ten najnebezpečnejší príspevok do diskusie priniesol Silvester Lavrík.

Koniec leta – ako keď utne. Nasleduje nástup do štátnej škôlky (vďakabohu za ňu) a inštitucionálne odtŕhanie detí od matiek, ktoré sa ich držia zubami-nechtami. Desivé prvé dni v škôlke!