Keby bolo prirodzené ticho zvieraťom, mohli by sme ho priradiť do červeného zoznamu ohrozených druhov. Keby bolo ticho na predaj, stalo by sa obľúbenou komoditou spisovateľov spirituálnych a meditačných kníh. Keď ticho máme, vnímame ho skoro všetci. V rozhovoroch, keď stojí reč, v kaviarni, kde zhodou okolností práve nehrá hudba alebo aj všetkým známe, metaforicky i doslovne, ticho pred búrkou. Vnímame ho však aj lapení do siete akustického smogu?

Po ihrisku uteká dieťa s malým balíčkom cukríkov. Pripojí sa ku kamarátom a postupne im nasýpa sladké farebné guľôčky do dlaní – M&M’s. Pôvodne nevznikli ako sladká maškrta, na ktorej si pochutnávali mali aj veľkí. Začínali v zákopoch.

Zažívame masové šírenie novej agresívnej iracionality v tom istom čase, keď veda a technológia slávia nové triumfy. Paradox, náhoda alebo vzájomná súvislosť? Kam kráčame, čo nás učí história moderných revolúcií, prečo by sme nemali vkladať do vedy a technológií mesiášske očakávania: aj o tom hovoríme v ďalšom diele našej relácie.

S rodičmi, starou mamou Tamiškou a s bratmi Igorom a Rudom sme dlho bývali na ulici, ktorej názov sa v čase menil, chvíľu to bola Štefánikova, ale najčastejšie Ulica obrancov mieru, hoci pôvodne nešlo o Štefánika, ale o habsburskú princeznú Štefániu.

Sedím s Kachom v kaviarni neďaleko metra. V štvrti Gldani, ktorá je od centra pomerne vzdialená, niet po protestoch žiadnej stopy. Život tu plynie, ako by sa nič nedialo, pravda, ak sa práve neprotestuje pred gldanskou väznicou, kde umiestňujú zadržaných na protestoch.

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

Kde bolo, tam bolo, boli raz jedny Pelerínky. Neboli však jedny, bolo ich 99, a nežili kdesi, ale nad obcou Dobrá v okrese Trebišov.

„Stál nám dopredku vysokoučení / mnohovelební pán Anton Bernolák, / písma vúdce, národu verní rodák, / on volá, mňa nasledujte Slováci / slovenskú reč a písmo milujíci.“

Zodpovedný prístup k organizácii štátu diktuje mať políciu, bezpečnostné zložky a primeranú armádu. Za 36 rokov od pádu komunizmu sa nám nepodarilo vybudovať štandardnú spravodajskú službu, ktorej by sme sa nemuseli báť a hanbiť sa za ňu.