Vládna kríza pokračuje. Bude sa OĽaNO snažiť donútiť prezidentku Čaputovú k neústavnému kroku? Čo si myslí o koaličnej kríze redakcia .týždňa? Čo všetko sa za uplynulých sedem dní ukázalo?

Reč bude o deťoch cudzincov, ktoré navštevujú jasle, materské školy, základné a stredné školy v mestách, či obciach na Slovensku. Príchod do novej školy je pre deti stresujúci nielen kvôli novému prostrediu, učiteľom a kolektívu spolužiakov, ale v prípade detí cudzincov často aj kvôli jazykovej bariére a interkultúrnym rozdielom. Všetky tieto faktory sú veľkou výzvou nielen pre samotného žiaka, či žiačku, ale aj pre jeho rodičov, a najmä pre školu samotnú a jej pedagogičky a pedagógov. Zriaďovateľmi mnohých týchto škôl sú samosprávy. V projekte KapaCITY, ktorý Liga za ľudské práva v partnerstve so samosprávami realizovala ostatné tri roky, bolo Centrum pre výskum etnicity a kultúry, spolu s Nadáciou Milana Šimečku, expertnou organizáciou, ktorá sa osobitne venovala kompetenciám samospráv v oblasti vzdelávania detí cudzincov. Prostredníctvom tréningu poskytovali pedagogickým zamestnancom základných a materských škôl informácie o tom, ako s týmito výzvami pracovať, aké nástroje majú k dispozícii a učili ako pri tom využívať zručnosti interkultúrnej komunikácie.

Zdá sa, že do Bratislavy je blízko zo všetkých kútov sveta. Zo 150 tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku žije v Bratislave takmer jedna tretina. Pre Bratislavu to dnes už znamená, že desať percent jej obyvateľov sú ľudia z cudziny. V predchádzajúcej epizóde sme podrobnejšie prebrali, či zákon ráta zákon aj s cudzincami, že by mohli potrebovať pomoc v nejakej životnej situácii? Aké kompetencie v sociálnej oblasti, ktoré by sa mohli týkať aj cudzincov, má samospráva? O pestrosti, ktorú cudzinci prinášajú do mesta svojou inakosťou, odlišnou kultúrou a jazykom, ale aj o pestrosti situácií, s ktorými sa už dnes samosprávy stretávajú v úradnom styku s cudzincami sa v tejto epizóde Migračného kompasu rozprávame s vedúcou odboru sociálnych vecí miestneho úradu Bratislava Ružinov a zakladateľkou iniciatívy ENJOY Slovakia, Henrietou Válkovou.

Rozprávať sa budeme s Tuoi Nguyen Thi z Vietnamu, ktorej ale na Slovensku nikto nepovie inak ako Viki.

Zástupca Najvyššieho súdu Peter Paluda debatoval v relácii .pod lampou. Konečne sa našiel sudca, ktorý bol ochotný rozprávať o svojich rozhodnutiach. Pellegrini a Fico ohrozujú kvôli percentám zdravie ľudí. Viac v novom vydaní podcastu Týždeň s .týždňom.

V najnovšom podcaste Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva s kolegami aj o tom, či má Zuzana Čaputová pravdu, alebo nie, keď vyzýva premiéra aby konal. A aká je Hegerova reakcia. Prečo sa Matovič správa tak ako sa správa a prečo sa bojí táto vláda povinného očkovania.

Maroš Pavúk je legendárna postava nezávislej scény na Slovensku. Pred 30 rokmi založil v Brezne Nezávislý kultúrny priestor Bombura. Vďaka tomu sa Brezno stalo pravidelnou koncertnou zastávkou pre kapely z domova i zo sveta. Teraz Maroš Pavúk vydal knihu spomienok Bluesman v koberci, v ktorej opisuje život undergroundového muzikanta i fanúšika nezávislej hudby za komunizmu. Je to kniha o slobode a túžbe po slobode.

V najnovšom podcaste Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva s kolegami aj o tom, ako spomínajú členovia redakcie .týždňa na Václava Havla, či vládna koalícia funguje a či bolo správne zadržať protestujúcich záchranárov.

V novej časti podcastu sa Eugen Korda rozprával s kolegami o tom, ako sme prišli k rozhodnutiu poskytnúť Ukrajine obranný systém S-300, čo si minister obrany myslí o reakciách opozície a v čom sa správanie Rusov doposiaľ nezmenilo.

Jaroslava Haščáka pozná verejnosť ako jedného z (už bývalých) partnerov finančnej skupiny Penta, ale aj ako jedného z aktérov tzv. kauzy Gorila. Najnovšie je známy aj ako ten, komu sa ministerstvo spravodlivosti ospravedlnilo za nezákonné trestné stíhanie a väzbu, čo vyvolalo rôzne reakcie.