Nedávno sa skončila výstava Paula Kleea. Bola od nás vzdialená hodinu vlakom a dvadsať minút chôdzou, vo viedenskom múzeu Albertina. Je to príležitosť, aby sme si porozprávali o niekoľkých výtvarníkoch, ktorí boli rovnako pozoruhodnými básnikmi.

Kardinál Jacques Martin prežil väčšinu svojho života v službách Svätej stolice a po boku šiestich pápežov. Viedol si

Aquer? znamená v miestnom francúzskom dialekte „toto tam“. Tak štrnásťročná Bernadeta, útla a chorá nevzdelaná dievčina, označila „peknú paniu“, ktorá sa jej pred 150. rokmi zjavila pri meste Lourdes – po okcitánsky Lorda.

Slovensko pozná prostredníctvom študentov. Tvrdí, že sme slobodnejším štátom ako západné krajiny a predstavujeme nádej pre Európu. O politike a ekonomike hovorí úplne otvorene. Má prenikavý pohľad a ešte prenikavejšie názory. Je kňazom moskovskej diecézy a vedie americký vzdelávací inštitút vo Viedni. Otec Marcel Guarnizo.

O

Stará matka nám ako malým deťom rozprávala príbeh o svákovi Fábrym, ktorému sa v Ríme zacnelo po bryndzových haluškách, a tak si ich dal doviezť lietadlom.

„Tak, a teraz otočte hlavy vľavo. Vyzývať vás, aby ste vytiahli fotoaparáty, hádam nemusím... Teraz niekoľko slov k tomu, čo ste si odfotili... No a teraz zase pekne za mnou. Aby bolo doma čo pozerať, o minútu si musíte cvaknúť niečo iné.“

Slovenský cestovateľ je čudné spojenie, hádam aj oxymoron. Nebolo v našej histórii veľa takých, čo by cestovali len pre to, aby dychtivo poznávali svet a písali o tom aj knižky.

Slávnostné zhromaždenia a rôzne štátne sviatky sú tu predovšetkým na to, aby poslúžili ako tribúna či divadelná scéna, na ktorej si tí, ktorí sú pri moci, inscenujú predstavenie s rolami napísanými priamo pre nich.