Slovensko si pred pár rokmi v referende odhlasovalo, že bude členom EÚ a vstúpilo do NATO. Vplyvom ruskej propagandy, benevolencie sociálnych sietí a laxnosti viacerých politikov to vyzerá, že naša krajina môže mať v blízkej budúcnosti veľký problém.

V piatok, 11.3. sa v Bratislave konalo ďalšie verejné zhromaždenie na podporu Ukrajiny.

Hrozba, ktorá mala patriť do hlbokej minulosti, sa vrátila s nečakanou naliehavosťou. Od konca studenej vojny sa množstvo jadrových zbraní v rukách demokratických – aj tých nedemokratických – politikov zmenšilo. Napriek tomu svet skloňuje obavy z nukleárnej katastrofy.

Minulý týždeň zverejnila Európska komisia dokument, v ktorom je obrázok plynovej rúry s kohútikom, pričom takmer polovica je v jednej farbe. Ide o graf zobrazujúci dovoz plynu do EÚ podľa jednotlivých krajín.

Šok z útoku Ruska proti Ukrajine dočasne stlmil krik niektorých trollov a politikov pochybnej povesti. To však nebude trvať večne. Čoskoro vylezú zo svojich dočasných dier, s novým elánom, s novými inštrukciami a možno s novými finančnými prostriedkami.

Otázka o tom, ako správne „čítať“ ruské správanie, nie je na Západe nová. A predsa sa vždy takou zdá, keď Rusko zase sklame očakávania, výpočty či nádeje. Je to čudné, pretože to vyzerá, že história sa opakuje nielen v kontinuite istých vzorcov správania Ruska, ale aj v typických západných omyloch v ich vnímaní.

Vojaci by mali byť najmä vo výcvikových priestoroch Lešť, Kamenica nad Cirochou či na Záhorí. Výbor Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť návrh na prítomnosť spojencov odsúhlasil a odporučil ju odobriť aj v parlamente.

Heger pápežovi poďakoval za návštevu Slovenska v septembri minulého roka, diskutovali aj o ruskej invázii na Ukrajinu,

Od čias zúriacej studenej vojny sa počet atómových zbraní vo svete podstatne znížil. Nukleárne arzenály veľmocí sú však stále rozsiahle.

Posledné dni som trávila príliš veľa času nad videami, reláciami a statusmi niektorých našich spoluobčanov, ktoré sú ťažko opísateľné. Majú spoločné to, že sa v nich vyskytujú ódy na Putina a Rusov, nadávky, obzvlášť na pani prezidentku, a neskutočné nezmysly, pri ktorých človek nevie, či sa smiať alebo plakať. Viem len, že by sme to nemali nechať tak a mali by sme sa brániť.